Cez Rusko do krajiny vychádzajúceho slnka

V roku 2017 sme sa po minulo ročnom výlete do strednej Ázie rozhodli siahnuť trošku ďalej.Keďže sme obaja mali novú prácu, museli sme sa trošku prispôsobiť. Na počiatku boli 2 varianty:

1. Turecko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan a domov cez Rusko v prípade, že nedostaneme neplatené voľno.

2. V prípade, že neplatené voľno dostaneme Bielorusko, Rusko, Japonsko.

Už v úvode sme zistili, že Niki nebude mať ani dovolenku ani neplatené voľno. Takže som v tom zostal sám s otázkou, na ako dlho budem môcť odísť. S počiatku som sa cítil silný “Jasné to dám, keď aj sám“, no ako čas plynul začal som mať obavy. Iskričkou nádeje bol motorkár Miro, ktorý to napokon zo zdravotných dôvodov vzdal. Nakoniec som dostal neplatené voľno + dovolenku a mal som skoro 2 mesiace na cestu. Rýchlo som začal riešiť víza. Veľkou dilemou bolo, či isť aj do Mongolska, alebo sa zamerať iba na Japonsko. Nakoniec som Mongolsko nechal na samostatný výlet. Pár dní pred odchodom som mal dostať naspäť pas od agentúry, ktorá mi vybavovala víza, odchod sa blížil a stále nič. Obehal som pošty, volal do centrály, nakoniec sa mi pas podarilo nájsť stratený asi 30 km od môjho bydliska, neďaleko miesta kde pracujem. Omylom totiž, miesto adresy trvalého bydliska, odpísali adresu firmy kde pracujem. Dva posledné víkendy pred odchodom sme boli na svadbách, preto som nestihol doplánovať trasu po Japonsku.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE