Sicília trip 2014

8.7.2014

8:45 ráno sme dorazili do Brindisi, vylodili sa a po bezplatnej diaľnici zamierili do Lecce. Pozreli sme si centrum a omylom prešli cez pešiu zónu na motorku. Dokonca nás zastavila pani policajtka ale namiesto pokuty nám poradila, že kde môžeme zaparkovať. Ďalšou zastávkou na našej ceste bolo opustené mesto Craco, ktoré sa vyľudnilo v období veľkého sťahovania Talianov do Ameriky a dopomohlo tomu aj niekoľko zemetrasení,  ktoré zasiahli tuto oblasť. Komplex budov je ohradený drôteným plotom a je tam zakázaný vstup vzhľadom na zlú statiku väčšiny domov. Ale pohľad je skutočne úžasný a najviac sa nám páčilo, že sa toto miesto nehmýrilo turistami a okrem nás tam bolo iba jedno auto. Po tomto zážitku sme sa vybrali hľadať kemp, ktorý nám pomohla nájsť jedna pani na bicykli. Po ubytovaní sme sa rozhodli ochutnať pravú taliansku pizzu, ale čakalo nás veľké sklamanie, lebo bola jednoznačne najhoršia akú sme jedli dovtedy na našom výlete.

9.7.2014

Po rannom kúpaní v mori, sme sa naraňajkovali sa a išli pozrieť zrúcaninu hradu v Regio. Na poslednú chvíľu sme stihli trajekt na ostrov Sicília. Prvé mesto, ktoré sme navštívili bola Messina, Potom sme išli do Taorminy, ktoré sa prezíva ako Monte Carlo Talianska. Mesto bolo krásne, s malebnými zákutiami a s malým ostrovom na ktorom bola pevnosť.  Našli sme si kemping za 24 euro, nakúpili večeru, pivko  a porozprávali sa s Holandským dôchodcovským párom, ktorý prešiel celý ostrov na bicykli.

10.7.2014

Pri raňajkách nám robil spoločnosť usilovný holub ktorý neúnavne staval hniezdo rovno nad našimi hlavami. V tento deň sme mali na pláne absolvovať autobusový výlet na Etnu. Vyšlo nás to skoro 58 euro ale stálo to za to. Bol to nezabudnuteľný zážitok, blízko vrcholu sopky bola mesačná krajina, pustatina a drobné magmové kamienky. Bolo silno cítiť síru a Etna nám z času na čas aj buchla, zabublala a poriadne dymila. Popozerali sme si kráteri, pochytali horúce kamene a videli sme aj miesto kde Etna vybuchla v roku 2002. Dole v údolí sme nakúpili suveníry a presunuli sa do Catanie. V tomto meste bola asi najhoršia premávka akú sme zažili počas celého výletu.  Tak nás to znechutilo, že sme si ani nemohli užiť krásy, ktorú toto mesto ponúka. Historické centrum s chrámom a fontánou sa oplatí vidieť. Z mesta nás musel vyviesť ochotný chlapík na skútri ktorí sa nám najprv snažil vysvetliť cestu, potom to vzdal a naznačil nám nech ho nasledujeme. V Syrakúzach sme sa pýtali na cestu troch starších pánov, ktorí sa pohádali v talianskom štýle na tom kadiaľ máme isť. Nakoniec sme sa večer dostali do Avoli, kde sme našli útulný kemp blízko k nádhernej piesočnatej pláži, kde sme si dali nočné kúpanie.

11.7.2014

Po ranných cestovinách sme si išli pofotiť pláž a vybrali sa do Syrakúz. Tu sme navštívili najznámejšiu pamiatku mesta, moderný kostol v tvare slzy, postavený na počesť sochy Panny Márie, ktorá ronila slzy. Aj tu sme sa pričlenili k slovenskej turistickej skupinke a vypočuli si výklad delegáta. Ďalšou zastávkou bolo malé barokové mesto Noto, ktoré sa oplatí navštíviť. Nie je tu tak veľa turistov a človek si môže nerušene vychutnať pravú sicílsku atmosféru. Toto vychutnávanie nás však stálo trošku veľa nakoľko v pizzerii, kde sme obedovali si čašník prirátal za každú vec ktorú nám priniesol na stôl prepitné. Mierne znechutený sme sa vybrali na najjužnejší bod Sicilie, kde však nebola ani tabuľa, že sme najjužnejšie. Ale prostredie bolo suché horúce a už začalo pripomínať Afriku.  Po tomto zážitku bola na rade obhliadka Agrigenta , do ktorého sa nám podarilo trafiť až za pomoci ochotného pána, ktorý nám dovolil nasledovať jeho auto. Dorazili sme navečer a začali sme hľadať ubytovanie. Najprv sme sa pýtali v kempoch, ale ceny nám pripadali dosť vysoké. Zastavili sme sa v jednej malej reštaurácii, kde sme sa spýtali upratovača pred podnikom, či náhodou nevie o nejakom lacnom kempe. Kým sme sa rozprávali vyšiel jeho šéf, pravdepodobne majiteľ a srdečne nám ponúkol ubytovanie, pretože prenajímal dve izby nad podnikom. Začal nám lámavou angličtinou vysvetľovať , že izba stojí  7 eur na noc a s raňajkami 10 euro. Nejako sa nám to nepozdávalo, nakoľko v kempoch stala noc 21 až 24 eur. Po chvíli nás presvedčil aby sme si pozreli izby, boli luxusné a krásnymi kúpeľňami. Stále nám nešlo do hlavy ako to môže byť také lacné, tak sme ho prinútili nech nám sumu napíše. Vysvitlo, že nemal na mysli 7 ale 70 euro, len si zmýlil anglické výrazy. Toľko sme neboli ochotný dať, tak sme mu začali vysvetľovať, že toľko nemáme, že sme na ceste takmer tri týždne už. V okamihu keď pochopil situáciu z neho opadla všetká dobrosrdečnosť a pohostinnosť a jednoducho za nami bez pozdravu zabuchol dvere. Tak sme sa radšej vybrali do kempu, kde sme aj stretli Čechov a kde sa Borisovi podarilo odlomiť sprchu.

12.7.2014

Hneď ráno sme si prezreli údolie chrámov v Agrigente. Potom sme mali namierené do San Vito Lo Copo, na najkrajšie pláže Sicílie. Tradične sme na ceste tam opäť poblúdili, ale vyskytol sa nám ďalší problém a to taký, že nám na samoobslužných pumpách nebralo kreditky. Všetko sme museli platiť v hotovosti, ktorá nám pomaly dochádzala. Keď sme dorazili na miesto začali sme hľadať kemp, pretože sme sa chceli zložiť a ísť sa okúpať. Rovno v centre mesta sme našli kemp za 40 euro, čo sa nám zdalo byť priveľa. Ďalšiu hodinu sme zabili blúdením a hľadaním iného kempu až sme sa museli uspokojiť s takým za 25 euro, kde sme stanovali na štrku a za sprchu sme si museli priplatiť. Postavili sme stan a šli sme na pláž. Bolo tam asi milión ľudí a vo vode sa nedalo takmer ani pohnúť.  Pláž bola rozdelená medzi kempy a hotely podľa farieb slnečníkov a náramkov.  My sme v kempe dostali žltý náramok a keď smi položili uterák medzi modré slnečníky, došiel za nami ujo, pravdepodobne správca pláže a poslal nám medzi žlté slnečníky. Trochu nás to zarazilo ale čo už. Okúpali sme sa, pofotili a šli sa pozrieť na promenádu kde predávali veľa sladkostí a suvenírov. Dopriali sme si mega veľký haribobanán  a odobrali sa oddychovať do kempu.

13.7.2014

Ráno sme sa rýchlo pobalili a šli do Palerma. Hneď ako prvé sme vyhľadali Kapucínske katakomby, ktoré sme chceli vidieť najviac. Prekvapilo ľahko sme ich našli. Na parkovisku sme sa opäť stretli s tým ako sa tamojší ľudia snažia čo najviac peňazí vyžmýkať z turistov. Prišiel k nám pán, ktorý sa nám ponúkol, že nám postráži motorku, tušili sme že to nebude zadarmo ale prikývli sme mu. Zaplatili sme vstupné do katakomb a hneď pri vstupe sme boli upozornení, že sa nesmie fotiť a keď chceme pamiatku tak si máme kúpiť pohľadnice v pokladni. Napriek týmto marketingovým ťahom sme si túto pamiatku užili naplno. Vstúpili sme do podzemných chodieb a naskytol sa nám hrôzostrašný pohľad stoviek zabalzamovaných mŕtvych tiel zavesených po oboch stranách stien. Múmie boli oblečené v dobových šatách, z niektorých ostali už len kostry a na niektorých bolo ešte vysušené tkanivo a rozpoznateľné črty tváre. Komplex bol rozdelený na niekoľko tematických sekcií. V jednej časti boli vystavené detské kostričky, v ďalšej celé rodiny, kňazi, panny. Ako sme sa prechádzali, telá úplne blízko nás a neraz nám prebehol mráz po chrbte. Vládla tu vskutku desivá atmosféra. Povráva sa, že zamestnanci, ktorí sa o katakomby starajú, si veľakrát všimli, že kostry menia samovoľne polohy alebo výraz tvare. Pozreli sme si aj najväčšiu atrakciu, zabalzamované telo Rosalie Lombardo, ktorá umrela v útlom veku a jej balzamovač odviedol takú dobru prácu, že aj takmer po 100 rokov pôsobí akoby len spala. Sklamalo nás však, že truhlička bola zabalená do fólie s podtlačou, takže múmiu sme takmer nevideli. Múmie balzamovať začali kapucínski mnísi a minulosti sa tu nechávali zakonzervovať a pochovať najbohatší obyvatelia Palerma. Po prehliadke sme si popozerali celé mesto a vybrali sa do Corleóne. Po dlhej ceste pustatinou sme dorazili do dedinky, kde okrem jedného starého plagátu na  dverách zatvoreného baru nebolo po Krstnom otcovi ani pamiatky. Tak sme sa aspoň odfotili pri tabuli označujúcej názov dediny Corleóne a išli ďalej. Po diaľnici sme sa presunuli do Messiny a trajektom sme sa opäť dostali na pevninu.  Začali sa zbiehať čierne mraky a čo najskôr sme chceli nájsť ubytovanie.  Na benzinke nás veľmi zle nasmerovali na Sibiri, že tam určite nájdeme kemp. Išli sme asi trikrát toľko koľko nám povedali, že nám bude cesta trvať. Do Sibiri sme došli hlboko v noci a žiadny kemp nenašli, unavení a vyčerpaní sme si postavili stan medzi kríkmi na parkovisku. 

14.7.2014

Noc prebiehala pokojne ale o to nepríjemnejšie bolo prebudenie. Ráno sme mali plný stan mravcov, boli všade. V bundách, prilbách, spacákoch. Vliezli nám dnu cez polcentimetrovú medzeru medzi zipsami a pochutnávali si na zdochlinkách múch, ktoré sme mali na bundách a prilbách. Keď sme vybehli zo stanu, zistili sme, že stanujeme neďaleko smetiska, tento fakt sme si po tme nevšimli. Neostávalo nám iné než všetko dôkladne vytriasť a vyfúkať repelentom, ktorý ich našťastie účinne zbíjal. Potom sme si dopriali raňajky pred obchodom a šli ďalej. Na diaľnici si nám začal míňať benzín, zastavili sme na pumpe, kde mali iba naftu, pán pumpár sa nad nami zľutoval a pustil nás služobným východom z diaľnice nech si ideme natankovať do neďalekého mesta. Vrátili sme sa na diaľnicu a šli ďalej. Keď sme z nej chceli pred Pompejami zísť, rozhodli sme sa ušetriť poplatky a prebehnúť závoru za autobusom, lenže závora nás skoro privalila, ale našťastie sme to stihli bez ujmy. Navštívili sme archeologické vykopávky mesta. Poplatok za parkovanie sme ušetrili tak, že sme zaparkovali v strede tčkovej križovatky. Areál vykopávok je obrovský, ani sme ho nestihli celý prejsť, ale videli sme najdôležitejšie pamiatky. Na rade bol ďalej Neapol, ktorý nás sklamal. Mesto bolo veľké, špinavé a malo zlé cesty. Ani hlavné námestie nás nenadchlo. Začali sme hľadať miesto na nocľah. Prvý kemp, ktorý sme našli bol zatvorený, druhý plný a potom začalo pršať. Boli sme nútený ubytovať sa v hoteli kde sme boli jediní hostia.

15.7.2014

Ráno sme si museli nájsť kľúče od dverí na recepcii sami, lebo tam nikto nebol a sami sme sa aj pustili. Od Ríma nás delili 4 hodiny cesty. Prešli sme aj známu cestu Via Appia. V Ríme sme rýchlo zaparkovali a šli sme si pozrieť pamiatky. Vystáli sme si rad do Baziliky sv. Petra a tesne pred vchodom nám bolo oznámene, že vstup v krátkom tričku je zakázaný. Niki bola presne tak oblečená, tak sa musela vrátiť k motorke pre šatku aby si zakryla plecia a opäť musela vystáť rad. Pri vstupe nám však  zabudli povedať, že ani kolená nesmú byť odhalené tak Niki v kraťasoch zase nechceli pustiť dnu. Vyriešili sme to tak, že sme roztrhli arafatku, časť si namotala okolo kolien a druhou časťou zakryla plecia. Výsledný efekt pobavil aj vrátnikov, ale nakoniec  nás pustili dnu. V Bazilike sv. Petra sme vyšliapali aj do kupoly odkiaľ bol nádherný výhľad na celý Vatikán. Prebehli sme Vatikánske múzeum a šli preparkovať motorku na druhý koniec mesta. Tu sme si pozreli fontánu de Trevy, ktorá však bola v rekonštrukcii a zahaľovalo ju lešenie. Pobehali sme aj ostatné pamiatky a večné mesto opustili okolo 8 večer. Po ceste sem nakúpili a postavili stan na benzínke.

16.7.2014

Ráno bola rosa, zima a mali sme vlhký stan. Na pláne sme mali navštíviť San Maríno. Stretli sme tam toľko Slovákov, že sme sa cítili skoro ako doma. Navštívili sme veže odkiaľ bol pekný výhľad a nakúpili suveníry. Najviac nás pobavili automatické samočistiace toalety, ktoré odpočítavali čas, ktorý v nich mohol človek po vhodení peňazí stráviť. Po obede sme šli ďalej. Zakempovali sme na odpočívadle pri benzínke asi 50 Km južne od Tarvisia.

17.7.2014

Ráno nás v stane prekvapil obrovský lúčny koník.  Po raňajkách sme šli ďalej k jazeru Bled, ktorý je už v Slovinsku. Blízko pri jazere sa týči krásny hrad, na ktorý sme sa však nešli pozrieť lebo sme sa už ponáhľali domov. Zastavili sme sa v hlavnom meste Ľubľana, pozreli sme si hrad a Dračí most. Nečakalo nás už nič iné iba cesta domov. Ako vždy,keď ideme domov, sme poriadne zmokli  a v Maďarsku nám skoro vyšiel benzín ale nakoniec sme po 21 dňoch na cestách šťastne dorazili domov.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE