Motovýlet 2017

Prvý deň

Ráno o šiestej sa stretávave na pumpe pri Tescu v Piešťanoch. Vydávame sa po diaľnici na Bratislavu, po ceste stojíme na pumpe za Trnavou a čakáme na posledného člena našej výpravy, Jana. Ďaľej pokračujeme na Rakúsko, kde sa snažíme ísť mimo diaľnic. Cesta vedie smer Semmering, ďalej do Koglhof  sommerrodelbahn-koglhof.at, kde sa pravidelne zastavujeme na kávičku a jazdu na bobovej dráhe. Ďalej pokračujeme na Klagenfurt am Wörthersee, kde sa napojujeme na diaľnicu a pokračujeme do Tarvisio a rovno k Lago del Predil. Porobíme pár fotiek a pokračujeme smer Mangart. Vstupné 5 euro, ktoré sa platilo dole v búdke, určite stálo za to. Motorkami vychádzame až celkom navrch, rampu so zákazom vjazdu prechádzame tak ako sa píše tu v cestopisoch. Porobíme úžasné fotky a ideme k dnešnému nášmu cieľu mestečku Kobarid do penzionu Fedrig s Prenočišči. Po minuloročnej skúsenosti  dobré ubytovanie, jedlo a cena.

Druhý deň

Ráno vstávame a dáme si perfektné sýte raňajky a vyrážame na malú túru k vodopádu Kozjak. Krásna príroda, výhľady, to na fotkách nebude nikdy ako v skutočnosti. Toto celé nám zaberie dopoludnie, porobíme posledné fotky pri Napoleonovom moste a vydávame sa smer Taliansko. Cesta vnútrozemím ubieha veľmi pomaly, občas - skôr pravideľne zastavujeme a vyzliekame sa z našich motohandier. Je neznesiteľné teplo a my melieme z posledných síl, konečne okolo šiestej prichádzame k Monte Grappa. Na prekvapenie nikde ani nohy a my fotíme o dušu, pobehujeme hore-dole, krížom-krážom. Po asi hodine ideme hľadať naše ubytovanie Hotel and Restaurant Due Mori, Borgo Bassano, Cittadella. Navigácia nás doviedla presne do dvora nášho hotela. Ubytujeme sa, sprcha a oboznámenie sa z našim hotelom. Večer ideme na prechádzku do samotnej Cittadelli, kde si dáme na večeru pravú taliansku pizzu a pivko. Po celom dni sa vraciame na izby a ideme spať.

Tretí deň

Ráno vstávame oddýchnutí do nového dňa pri raňajkách, ktoré boli len a len sladkého typu, sa dozvedáme, že Jano a Marek spali na prístelkoch. Chudáci sú úplne rozbití, ich prvé slová boli „Jani my nie sme sociálne typy, objednaj nám ďalšiu izbu,“ týmto sa im ospravedlňujeme. Tak a konečne vyrážame si zajazdiť Dolomity. Prvá zástavka do tunelov San Boldo, pri prejazdoch si človek nevie ani uvedomiť, čo to bolo práce niečo také vybudovať za 99 dní. Ďalej smer Agordo, Arabba, passo Pordoi, tam si spravíme prestávku a pár fotiek + pohľadnica na Slovensko. Pokračujeme na passo Fedaia, zase pár fotiek, ďalej na passo Duran, tam si dáme malé občersvenie a kávičku. Sellu, Gardenu a niečo ostatné sme vynechali, celý deň nám pražilo 38 stupňov, a tak ubití sme pokračovali na Agordo a zase prejazd Monte Grappou do našeho hotela. Po ceste sme vo veľkých obchodoch kupovali značkové ľadové čaje za 60 centov, ktoré na Slovensku stoja cez dve eurá. Večer sme dali turbo pizzu s pivkom a odpadli ako štolverky.

Štvrtý deň

Ráno konečne všetci vstávame vyspatí a po tých hnusných sladkých raňajkách mierime k ďalšiemu bodu našej cesty na taliansko-rakúske hranice Hotel-Restaurant Al Gallo Forcello.1530 v oblasti Hermagor. Presun bol bez problémov, hotel sme našli na šupu vďaka Garminu. Ubytovanie, sprcha, wiener schnitzel  a odparkované RT-čko skoro na zemi. Volne pasúce sa kravky a býčky si zmysleli, že budú oblizovať motorky a tlačili sa medzi ne.

Piaty deň

Konečne riadne raňajky, prechádzka po krásnom okolí a nejaké fotečky na pamiatku do albumu. Vidíme Nemcov, ako si nakladajú svoje bavoráčky na vozík a chystajú sa na cestu domov. Jeden je odretý a majitel má ruku v sádre. Pobalíme sa, sadneme do sediel našich strojov, pár metrov hore kopcom okolo horského jazera a prechádzame pomyselnú hraničnú čiaru a sme v Rakúsku. Naša ďalšia zástavka priehrada Malta. Som veľmi rád,že naši parťáci, ktorí tam ešte neboli, boli nadšení z tej krásnej prírody a samozrejme priehrady. Po vytrčení ruky spoza múrov priehrady, bolo super v tom horku cítiť niečo tak úžasne chladné. Samozrejme fotky a náš ďalší prejazdový bod Obertauern. Ozaj nádherné mestečko vyzdobené kvetmi a do dnes banujem, že ako prvý stroj našej kolóny som niekde nezastavil aspoň na malú prechádzku, alebo posedenie niekde na terase s kávičkou. Pokračujeme na náš starý známy Admont, cez krásne a perfektné cesty až do Mariazell. Ubytujeme sa v penzióne, kde majú aj svoju kaplnku. Sprcha a hurá do mesta na večeru a večernú prechádzku. Mariazell je pútnické miesto a večer tam bolo úplne mŕtvo, ani nohy. Tak sme si prešli centrum a išli na izby do penziónu.  

Šiesty deň

Po raňajkách s ostatnými ubytovanými, nemecky hovoriacimi, no slušnými dôchodcami, sme sa zbalili a vyrazili na Kalte Kuchl, ktorý sme len prefrčali. Domov sme to nemali už ďaleko. Valili sme, nech sme už doma. V tých horkách každý deň to bolo naozaj náročné. Do Bratislavy sme vchádzali spolu a tam sme sa rozdelili. Z dôvodu zápchy všetci išli na diaľnicu na Piešťany a my s Janom na Stupavu, tam sme poobedovali, pokávičkovali, pospomínali na to, čo sme zažili a nabrali smer cez Záhorie domov do Piešťan. Tak takto sme prežili bez nehody a úrazu našich šesť dní a 2350 km.                       

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE