Alpy, Francúzska riviéra, Slovinsko

18.7. 2015

Stretávame sa (Ja s Katkou- Suzuki DL 650 Vstrom a Stano- Kymco Xciting 400i) o 8:00 v Pezinku pred Tescom. Nakoľko berieme stany, spacáky a karimatky, neostáva nám nič iné ako upevniť ich gumenými popruhmi, nazývame sa preto "gurtňákmi". A týmto zdravím všetkých cestujúcich v tomto štýle a určite vedia o čom hovorím, keď poviem ako nekutočne to lezie pri dlhšej dovolenke pri vysokých teplotách na nervy pri neustálom balení a mali sme z toho celú dovolenku srandu, keď na nás nechápavo pozerali Nemci na GSkach jazdiaci len s kreditnou kartou a prespávajúci po hoteloch.                                 

Zháňame diaľničnú známku, ktorú nikde nemali, kúpili sme ju až na hraniciach s Rakúskom, aj to mali iba pre auto a presviedčali nás, že na motorku neexistujú :D (9eur). Prvú zastávku máme po 150km na odpočívadle a pokračujeme po diaľnici na Linz. Kúsok pred Salzburgom zbadáme azúrovo modré jazero- Mundsee, pri ktorom sme si dali krátku pauzu a okúpali sa.

17:00 prichádzame do cieľa dnešného dňa Zell am See.

Úchvatné Alpy obopínajú toto mestečko, ktorému dominuje jazero, v ktorom sa opäť po dlhej ceste kúpeme. Trochu problematické bolo nájsť si miesto na prespatie, nakoľko všetky svahy sú obsypané usadlosťami a všade je súkromný pozemok a zákaz vjazdu. Nakoniec sa nám podarí nájsť zašitú lúku plnú materinej dúšky a skorocelu s nádherným výhľadom, kde prespíme. Spravili sme asi 600km.                                                              

19.7.2015

Po náročnom večeri ráno zisťujeme, že sme bez vody, tak naotočku odbieham na benzínku po vodu. Varíme si kávu a čaj, balíme stany a vyrážame smer Grossglockner. Platíme vstup 24,50Eur, lepíme nálepku a užívame si neskutočné Alpy pri teplom, slnečnom počasí.

Asi o 11:30 sme na Edelweis-Spitze vo výške 2571m.n.m. Je to niečo neskutočné, pre mňa je to najkrajšia časť celej dovolenky a určite si to zopakujem aj keď len tak na otočku na predĺžený víkend v štýle GSkara naľahko bez gurtní. Dávame si šnicel s hranolkami (11,50Eur) a pivo (3,90Eur). Po krátkej pauze sa presúvame ďalej na Grossglockner, máme chuť každú chvíľu stáť a užívať si tie výhľady. Na parkovisku je plno, prebieha tam práve nejaký maratón. Ideme kúsok pešo na rozhľadňu a je pri nej plno svišťov..

Pokračujeme ďalej na Lienz a smerujeme si to na Passo dello Stelvio kam je to ešte 300km, čo už však dnes nedáme, pretože Grossglockner nám zabral dosť času. My sa však nikam neponáhľame, pred Talianskymi hranicami tankujeme. Zastavujeme pri jazere Lago Di Valdaora. Sme spotení a unavení. Jazero je ďalej od cesty a je tam zákaz vjazdu. Kašleme na to a schádzame k nemu, kúpeme sa, voda nemá chybu. Varíme si kávu, oddychujeme a rozmýšľame, či ešte chvíľu pôjdeme, no moc sa nám nechce. Je 18:00, ideme ešte kúsok a hľadáme miesto na prespatie. Zastavujeme pri odbočke na poľnú cestu. Idem obzrieť flek, či sa dá na kopci rozložiť, pričom som trafil kameň v tráve. Odniesol si to kryt motora, za čo mu ďakujem, pretože nám ušetril kopu starostí ;) . Cesta končí rozloženými balíkmi slamy a zhodujeme sa, že tu ostaneme. 20:30, stany sú rozložené, večera zjedená a hladinka zvýšená. Do stanov nás zaháňa dážď.

20.7.2015

Ráno klasika, nedostatok vody, balíme mokré stany a hľadáme obchod. Nakupujeme jedlo a vodu a rozkladáme sa na neďalekom parkovisku aby sme dosušili stany. Mierime si to na Bolzano. Krajina je krásna, všade sú jablčné sady, začínajúce už 2m od cesty a končiace až na úpätí hôr. Každých 5min cesty vidíme v horách nejakú zrúcaninu. Stano potrebuje dotankovať, tak dávame do GPS benzínku. Rozmýšľame, že sa tam aj najeme. Nechápeme iba tým cenám. Benzín 1,80, vifonka 4Eur, Cigarety 8Eur. Ostávame zaskočení a pokračujeme ďalej. GPS nás vyviedlo z dediny a zrazu ideme po prudkých serpentínach do hôr a ocitáme sa vo výške 2000 m.n.m. . Zastavujeme kocháme sa, kontrolujeme trasu GPS a až tu zisťujeme, že sme vo Švajčiarsku :D . No sranda, my sme si vôbec nevšimli, že pred tou benzínkou sme prešli hranice. Vraciame sa späť, no sme radi, že sme zašli aspoň kúsok do tejto zeme. Vchádzame do mesta Prato dello Stelvio a hľadáme potraviny. Ceny sú podobné ako u nás.  Rozhodli sme sa nepokračovať ďalej, Passo si necháme na zajtra. Je neskutočne teplo, asi 40°C a to sme si mysleli, že nám bude v Alpách ešte chladno. Rozkladáme sa v jablkovom sade, pretože nič iné tu ani nie je. Začína lejak. Stany nechávame zatiaľ preto zbalené, dávame si nepremoky (Dvojdielny oblek kúpený v pracovných odevoch za pár eur. Celkom postačuje, aj materiál je pevný)  a zohrievame sa s kvalitnou whisky. Pršať neprestáva, preto za dažďa rozkladáme stany a ideme spať.

21.7.2015

Vstávame skoro. Je 5:30. Celú noc pršalo. Zastavujeme sa v tom istom obchode ako včera a kupujeme raňajky. Mierime na Passo dello Stelvio. Ešte malá cikpauza v čom na nás kričí nejaký pán v štýle: "Welcome to my museum!". Nechápeme, lebo nás ťahá stále cez cestu do svojej záhrady a tam sú neskutočné úkazy vytvorené z kameňov, železa a kostí zvierat. Je zaujímavé čo všetko dokázal tento človek vytvoriť, jedinečný druh umenia. Kamene povyťahoval z potoka pri dome a kosti ponachádzal počas prechádzok v lese.

Passo sú dobrý zácvik na techniku- brutálne vracáky, hlavne keď sme plne naložení. Za Passom pokračujeme smer Bormio, kde zastavujeme aby sme vysušili veci.

Varíme si kávu, stany sa sušia a rozkladáme sa do chládku. Je zasa strašné teplo, sme zničení, dávam sa do treniek, sadám do mraveniska, som doštípaný na stehnách, mám z toho nervy, pokračujeme ďalej. Vchádzame do Tirana a sme zmätení, kadiaľ je najlepšie ísť, pretože nám GPS ponúka viac ciest. Zastavujeme pri garáži kam práve prišiel Francesco na BMW R 1150R a pýtame sa ho ako sa najlepšie dostať do Edola. Sadá na motorku a ide sa s nami previezť, aby nám ukázal skratku cez hory. Nádherná prázdna cesta v chládku plná serpentín a opustených usadlostí v lese. Schádzame už dolu do Edola, kde nás chytá únava. Preto si dávame pauzu, pri pivecku a pizzi a ideme smer Brescia. Alpy definitívne opúšťame. Pokračujeme na Piacenzu po diaľnici. Je zasa neskutočne horúco. Zastavujeme na benzínke, kde sa chceme osprchovať, no nemajú žetóny. Dotankujeme (1,76Eur/liter) a na GPS si klikáme na veľkú rieku, ako nádej na osvieženie, prípadne nocľah. Prichádzame k rieke, znova cez zákaz vjazdu a zistujeme, že po vode nie je ani stopa. Oblievame sa aspoň horúcou vodou z fľaší, rozkladáme stany, no mračná komárov nás do nich zaženú, preto ideme spať.

22.7.2016

Vstávame o 7:00. Počas balenia počujeme stále sirény. Napájame sa na diaľnicu smer Janov a je tam obrovská kolóna a začína zasa neznesiteľné teplo. Dávame sa do odstavného pruhu a asi 5km kolónu obiehame. Na jej začiatku je vážna nehoda kamiónov. Jeden z nich mal úplne zlisovanú kabínu. Napálil to do odstaveného kamióna. Zastavujeme na benzínke,ktorá je upravená, čistá a sú tu free sprchy, čo okamžite využívame (Agip- N:45.08397, E:009.31539). Stano po návrate zo sprchy hlási kliešťa, pravdepodobne ho chytil pri balíkoch slamy, kde sme nocovali. Bol už slušne zarytý a vypasený, podarilo sa odtrhnúť hlavičku, preto musíme zvyšok "vyoperovať". Chodia okolo nás kamionisti a čudujú sa, čo robíme, keď mu tam rýpem s ihlou. Vybrať ho nám dalo zabrať, no nakoniec sa podarilo. Pokračujeme po diaľnici, keď sa zrazu citeľne zmení vzduch na príjemne vlhký a voňavý po oleandroch. O 10minút už vidíme more, stojíme ešte raz na benzínke a obedujeme. Schádzame z diaľnice do prvého mesta- Varazze a o chvíľu sa kúpeme v mori, ktoré je veľmi osviežujúce.

Okúpaní a trochu spálení ideme do neďalekých potravín, rozkladáme sa pri ceste na krásnej tráve pod palmami, vegetíme, jeme a užívame si, že sme pri mori. Zvyšok dňa sa už len motáme a navečer si hľadáme miesto na nocľah, ktoré si značíme do GPS, pretože ani netušíme, ako sme sa k nemu dostali. O 20:00 padlo rozhodnutie ísť ešte do obchodu, preto ideme ešte skúsiť šťastie pohľadať nejaké potraviny. Po dlhom hľadaní sme našli ešte otvorený Lidl, všetko ostatné je zavreté. Už potme sa podľa GPS snažíme dostať na označené miesto nášho nocľahu, čo je však nemožné, nakoľko ideme aj cez miesto, kde sú aj 3cesty krížom-krážom nad sebou, čo úplne zmätie navigáciu. Hľadáme preto iné, no nie je to vôbec jednoduché, nakoľko pri pobreží je mesto na meste. Nakoniec sa nám to podarí a je ešte lepšie ako to pôvodné.

23.7.2015

Ráno sa nám trochu pretiahlo, po oslavách z príchodu k moru. Varíme si ešte polievku. Musíme už ale vyraziť, lebo teplota zasa stúpa k 40°C.

Ideme na diaľnicu smer Francúzska riviéra, konkrétne Nice. Na diaľnici stojíme na pumpe, tankujeme (1,80Eur/l) a Stano si nachádza ďalšieho kliešťa. Opakuje sa včerajší scenár. Odtrhnutá hlavička :D . Ideme poza pumpu, kde prebieha ďalšia "operácia". Od tejto chvíle sme veľkí fanúšikovia repelentu. Z diaľnice schádzame pri meste Ventimiglia, kde prekračujeme hranice a sme vo Francúzsku, prechádzame Menton, s obrovskými palmami, pomarančovníkmi a platanovými alejami. Vchádzame do Nice, kde začína skutočné peklo v kombinézach v zápchach a nekonečných úzkych uličkách. Hľadáme kemp, už nám je jedno ktorý, Green Park **** znie skvelo. Pre 2 stany v jednej bunke (ohradené živým plotom) nás stojí 12Eur/noc/osoba. Naozaj luxusný kemp s bazénom, biliardom, animátorskym programom, čistý s dostatočným súkromím. Rozkladáme stany, varíme večeru a ideme sa pozrieť na pláž, kúpeme sa a na pláži ostávame do tmy.

24.7.2015

Vyspali sme sa do ružova, využívame práčovňu v kempe a ideme do mesta. Celý deň trávime na pláži. Vozíme sa už ako domáci v kraťasoch, tričku a prilbe. Tu každý moralizuje ako je nebezpečné ísť sa previezť iba tak naľahko, no tam, v meste, v zápchach a 40stupňových horúčavách sa to inak ani nedá. V kempe sa navečeriame a ideme sa len tak voziť po nočnom meste.

25.7.2016

Kupujeme si raňajky a jeme v parčíku ai 50m od pláže. Stano chce vegetiť na pláži, ja s Katkou ideme pozrieť nejakú kultúru. Prichádzame do Grimaldiho múzea (vstupné 4Eur) na kopci v Nice. Je to nádhera, určite každému odporúčam navštíviť. Nachádza sa tu aj vežička s krásnym výhľadom na celé mesto. Plní krásnych dojmov sa vraciame za Stanom na pláž. More je trochu rozbúrené s veľkými vlnami, čo si užívame. Vraciame sa na večeru do kempu a zhodujeme sa, že ostaneme ešte ďalší deň, lebo sa nám tu veľmi páči.

 

26.7.2015

Vstávame celkom skoro, znovu raňajkujeme v parku. Stano ostáva opäť na pláži a ja s Katkou ideme do Renoirovho múzea (6Eur), čo je zároveň aj jeho rodný dom. Sú tu vystavené jeho obrazy, sochy a tvorba jeho študentov. Okolo domu je veľký park so starými olivovníkmi. Na včerajšie Grimaldiho múzeum sa to však nechytá. Ideme sa previezť k majáku, vraciame sa na pláž a do večera sa kúpeme.

27.7.2015

Vstávame o 8:00, balíme sa , kým nie je hic raňajkujeme na našom mieste v parku a vyrážame smer Taliansko. Diaľnica je vysoko a silný nárazový vietor je nepríjemný, hlavne po výjazdoch z tunelov ktoré sú každú chvíľu. Hádže nám motorky, preto schádzame z diaľnice a ideme radšej mimo nej. Schádzame do mesta Arenzano, kde sa chceme najesť, no všetko je zatvorené do 17:00. Strašné s tou Talianskou poobednou siestou. Hladní a unavení pokračujeme v ceste, ktorú si nesmierne užívam, nakoľko je plná zákrut a vysušená zem sa mení na lesy. Zastavujeme v meste Ovada, kde si už konečne dáme vytúženú pizzu (kuchár vyzerá ako údržbár z Futuramy- Scruffy). Prejdeme ešte pár km a okolie sa zmenilo na rovinu s poliami. Celkom rýchlo nájdeme miesto na prespatie. Polia sú plné zajacov, no po západe slnka aj komárov. Minuli sme posledný repelent, preto ideme spať.

28.7.2016

Vyrážame do najbližšieho mesta- Casteggio, kde si kupujeme raňajky a repelent. Obchod je neskutočne lacný, najeme sa do prasknutia. Mesto vyzerá chudobne a opustene. Sedíme na parkovisku, kde sa k nám pristaví jeden Talian, niečo nám rozpráva a usmieva sa stále pri tom. Nič mu nerozumieme, no je to príjemné stretnutie. Stana potľapká po ramene, odchádza, niečo si mrmle stále, potom sa k nám vracia, znova Stana potľapká po ramene a odchádza. Bavíme sa na tom. Pokračujeme v ceste, no ochvíľu opäť stojíme pri ceste v malej tabako-krčme. Kupujeme si cigarety, sedíme pri pive a malom občerstvení. Behajú okolo nás mäsiari, jeden nám prináša čerstvo spravený salám. Všetci ľudia sú tu veľmi priateľsí a usmievaví. Pokračujeme smer Cremona, kde Stano potrebuje natankovať. Všetci pumpári však majú siestu, tak oddychujeme na  benzínke. Na mape nachádzame najväčšie jazero v Taliansku- Lago di Garda v meste Peschiera del Garda sa v ňom ideme okúpať. Hneď pri parkovisku prenajímajú motorové člny (30Eur/hod), no majú ich na niekoľko dní dopredu rezervané, preto si berieme vodný bicikel (12Eur/2hod), oblečenie si zamykáme v malom kumbále plavčíka a vyrážame na plavbu, po priezračnom jazere. Oddýchnutí a osviežení pokračujeme a pri meste San Bonifacio nachádzame nádherné vinohrady pri ktorých prespíme.

29.7.2015

Budíme sa o 8:00 na zvuk traktora. Hneď  ako nás traktorista zbadal, naznačuje rukami, že či sme tam spali, prikyvujeme a on s úsmevom odchádza preč. V tejto oblasti talianska vyzerajú všetci, že žijú šťastne a spokojne, aj keď niektoré mestá pôsobia chudobne. O 9:30 vyrážame a cieľom dnešného dňa je Slovinsko, Triglavský národný park, konkrétne mesto Tolmin. Asi o 15:30 sa mení vyprahnutá rozhorúčená krajina na chladné hory zaliate hustým oparom. Zakrátko prekračujeme Slovinskú hranicu a niečo po 16tej vchádzame do Tolminu, kde nás asi tesne minul dážď nakoľko je všetko mokré. Hľadáme si penzión a ostávame hneď v prvom. Majú voľné iba na 2noci, tak si ich rezervujeme. Máme k dispozícii apartmán s izbou, obývačkou, kuchyňou, kúpeľňou a terasou (50Eur/3osoby/noc). Motorky parkujeme v garáži a ideme si obzrieť mesto. Celú noc prší

30.7.2015

Dnes sme si dobre pospali. Budíme sa až 10:30, nasadáme na prázdne motorky a ideme sa najesť do miestnej reštaurácie. Kvalita a chuť jedla je fantastická, preto sa sem vraciame aj na večeru a zajtra na raňajky. Ideme do Tolminského múzea, kde je na prízemí inštalovaná výstava Človek a vojna a na ďalších poschodiach sú archeologické exponáty od najstaršej histórie homo sapiens po dnešok + miestna história. Exponáty o vojne sú veľmi smutné. Dozvedáme sa, že toto územie zasiahla vojna veľmi tvrdo kvôli jeho strategickej pozícii. Celý deň vyzerá ako keby malo pršať, preto sa nevyberáme na väčší peší výlet a ideme si obzrieť zrúcaninu na kopci- Tolminský hrad. Je odtiaľ pekný výhľad na celé mesto.

31.7.2015

Opäť spíme do 10:30 (posteľ je posteľ :D), balíme sa, ideme sa najesť a pokračujeme do neďalekého dnešného cieľa- Bovec, ktorý je iba 37km od Tolminu. V Bovci si hľadáme ubytovanie, čo nie je vôbec jednoduché, nakoľko všetko kde sa objavíme je obsadené. Preto sme zamierili do miestneho infocentra, kde majú aktualizovaný zoznam voľných penziónov. Presúvame sa do penziónu Nevala aj s príjemnou záhradkou a altánkom (82Eur/3osoby/noc). Plánujeme si výlet k vodopádom Boka a Virje, no dostaneme sa iba k Virje, kde sa šmyknem na kameni a narazím si kostrč. Ledva sa hýbem, preto ostávam na mieste, Stano s Katkou idú naspäť a Stano po mňa prichádza na motorke. V penzióne si dávam ibalgin, líham si do postele, debatujeme, či nejdeme so mnou radšej na rontgen, no po čase sa trochu rozhýbem a bolesť ustupuje a rozhodnutie s rontgenom presúvame preto na zajtra, podľa toho ako mi bude.

1.8.2015

Ráno zhodnocujem situáciu s kostrčou (rontgen netreba), pobalíme veci, zastavíme sa na výhľade na vodopád Boka (momentálne dosť vyschnutý) a mierime si to cez Vršič do Rakúska. Cestu na Vršič lemuje rieka Soča. Je úchvatná, azúrovo modrá. Pri výstupe na Vršič si vychutnávam zákruty až tak, že prvý krát v živote šúcham bočný kufor o cestu. Na vrchole si dáme krátku pauzu. Zachvíľu sme v Rakúsku a ideme už smer domov. Budeme spať niekde v Rakúsku. Máme problém nájsť miesto na nocľah, preto ideme ďalej od mesta a nakoniec sa skladáme v lese pri Riegersdorfe.

2.8.2015

Po poslednej noci sa budíme do zamračeného rána. Sadáme na motorky a ideme domov. Máme to ešte asi 500km. Vchádzame na diaľnicu a ochvíľu začína lejak, dávame nepremoky, stojíme na odpočívadle a čakáme. Prší menej, vyrážame, no po čase sa spustí zasa silný lejak a už nezastavujeme. Ideme v daždi skoro celú cestu domov, je aj dosť chladno. Pred Viedňou zastavujeme na benzínke, dáme si teplú polievku a kávu a tešíme sa aké sme mali skvelé počasie počas celej dovolenky. Znova v daždi vyrážame. Za Viedňou sa začína vyjasňovať a pred Slovenskými hranicami vychádza slnko a začína byť konečne teplo. Bola to nádherná dovolenka plná jazdenia rôznorodou krajinou s kvalitnými cestami.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE