Z Pezinka do Prahy na maxíku

     Najprv Intro - Písal sa rok 2007 keď som si odjazdil plnohodnotnú sezónu na motorke Honda Deauville. Bolo vsak potrebné investovať inde a tak náš spoločný čas dostal rýchly koniec. Z odstupom času, rozumej 9 rokov, nastala opäť chvíľa, kedy v garáži zaparkovalo jednostopové motorové vozidlo. Tentokrát ale maxík Piaggio X10 350. Rozhodovanie ohľadom typu bolo jednoduché, uvedomil som si, že sa mi uz nechce kvaltovať. Áno su aj motorky s automatom, ale tam je zas prekážkou reťaz. Vidím sa totiž ako užívateľ, ktorý chce mať čo najmenej "starostí".

1.4.2016 bol dátum zaparkovania na mojej adrese. Apríl bol mesiac poznávania a nie moc dobrého počasia. Celý máj som mal pre istotu ruku v sádre a dva dni potom ako mi ju dali dole som ostal na dva týždne PN s angínou. Proste PEKLO, začiatok sezóny mi ušiel pomedzi prsty.. Od druhej polovice júna už našťastie prialo ako zdravie, tak aj počasie.. Konečne som sa poriedne rozjazdil.

Nastal júl a moja potencionálna nastávajúca prišla s návrhom, či nepojdeme niekam na výlet. Vo vzduchu bol Krakov a Praha. Zo šibalským úsmevom na tvári som súhlasil a dodal, že nech si teda pripraví oblečenie na takú kôpku, aby sa zmestilo na "Pidžiho". (Poznáte to - ked ideme autom, tak máme stále plný kufor. Lebo veď "auto odvezie".         

Dňa 03.07.2016 08.00 seč sme štartovali na náš prvý dlhší výlet. Večer pred odjazdom prišla silná búrka a tak sme si vybrali cestu okolo karpát po bratislavskom obchvate. V slepej viere sme dúfali, že to bude lepšie a rýchlejšie ako cez Pezinskú babu, na ktorej bolo urcite dost chladno a este mokro. Bol to OMYL. Na obchvate ešte stále neutíchol vietor a tak to bolo utrpenie (sila vetra podla info 20m/s). V Malackách sme už stáli v skorootvorenom nákupáku, aby si Veve kúpila vrstvu pod motorifle. Jednoducho sme podcenili vonkajšiu teplotu. Bolo 18 stupnov a zamračené s vetrom. Ja som si z trucu nekúpil termoprádlo, lebo niekde v diaľke predsa už musí svietiť slnko.  CHYBA OMYL opäť. Po prekročení rakúskych hraníc ( Moravský Svätý Ján - Hohenau) začalo pršať. Priznám sa, že v mojom momentálnom rozpoložení som zle odbočil a nadbehli sme si cca 30km. Ale to by mi vadilo menej, ako to, že spolu s dažďom klesla teplota na 15 stupňov..     So zaťatými zubami, resp. stuhnutými sme sa dopravili do CZ - Hevlín. A konečne aj so slnieckom. Hneď nám veru bolo veselšie a samozrejme aj teplejšie. HURÁ, takto som si to predstavoval. Hneď sme nabrali smer Znojmo, kde sme odparkovali v centre na námestí a dali  si prvú poriadnu, rovno obedovú prestávku. Teplota zatiaľ išla na príjemných 20 a uz sme veselí futašili smer Jihlava, Kutná Hora do cielovej stanice Praha - Karlín. Keďže Prahu máme viac menej prelúskanú , dali sme si po príchode a jemnom relaxe na izbe TulliTour smer Alriso risoteria (varia tam bez lepku - takze niekedy sa musim prispôsobiť).                  

1. deň 431 km

04.07.2016 sme sa po výdatných raňajkách vybrali smer Karlštejn. Kedže netrpíme úchylkou vidieť každý hrad a zámok zvnútra, stčilo nám vidieť a dať si pod ním kávu. Inetriér som už isto videl desiatich rozprávkach. A ak nie, tak viem že tam bude starý nábytok, portréty panovníkov a dáka mýtami opradená vec, napr zrkadlo, schody, lavica.. Cestou na Lidice sme sa zatavili v lome Amerika. Hneď mi v hlave išla pesníčka  "..mí tú sééj. Mučačí támítá árá verá" - tak dáko si spomýnam na nápev z filmu Limonádový Joe, keď sa ponáhlal zachraňovať..   Lidice kapitola sama o sebe. Jedno z najkrajšie udržiavaných pietnych miest aké som mal možnosť vidieť.  Odtiaľ už smer hotel a následne TulliTour smer Petřín.                                                                                                                                      

2.deň 117km

5.7.2016 nastal deň odchodu. Okolo deviatej hodiny rannej sme sa naložili na Pidžiho a ťahali z Prahy. Tentokrát sme ale pred Jihlavou úmyselne odbočili na vedlajšie cesty smer Třebíč. To bola panečku cesta. Jedným slovom nádhera. Pod vysmiatou oblohou sme si to prdkali po parádnych cestičkách bez premávky. Polia striedal les a potom zas les striedali polia. Z třebíče sme išli smer Brno. Cestou sme sa zastavili v obci Zastávka v restauraci Dělnický dum - vrelo odporúčam, vynikajúci pomer cena kvalita. Pred Brnom sme nabrali smer Mikulov, Břeclav a odtial už po dialnici do Malaciek a cez Pezinskú Babu domov.                      

3.deň 372km

Po príchode sme skonštatovali, že to bol super výletík. Zasmiali sme sa nad tým, aký sme boli zdecimovaný 30minútovým dažďom. A uz teraz vieme, ze tento rok chceme dat ešte 3-4 výlety podobného charakteru. Smer Passau - Krumlov...   Smer Lučenec - Eger... Smer Krakow - Poprad... Smer Klagenfurt...  Snáď sa teda podarí.                

Ďakujem za Váš čas a budem rád za každú otázku alebo pripomienku.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE