sumoto_duben



Balkán, hlavne Albánsko

Cesta do Albánska a späť po krásnom Balkáne

Kapitoly článku

1. deň - SVK-HU-SRB Čadca- Subotica, 491km

Čas jazdy 6h 38min priemerná rýchlosť 74km/h

Max. tepl. 32 C Min tepl. 21 C Max nadmorská výška 831m


 

Ráno 8:00 robíme zbytočný PCR test, nikde sme ho nepotrebovali a vyrážame smer Štúrovo najkratšou cestou cez Maďarsko do Srbska Na hraničnom prechode do Srbska je 5km kolóna áut. Všade policajti, vojaci. Začínam obiehať v ľavom pruhu a hneď ma zastavuje policajt, ale iba nemecky mi naznačuje, že môžem ísť ale opatrne. Asi km pred hranicou nás obieha motorkár s rakúskou ŠPZ, je to domáci a hneď po bezproblémovej kontrole nás berie do Subotice do motorkárskeho klubu, ubytujú nás, napoja pivom a ideme spať. Platíme len za ubytovanie.

 

2. deň - SRB-BiH Subotica - Sokolac, 460km

Čas jazdy 7h 3min priemerná rýchlosť 65km/h

Max. tepl. 28 C Min tepl. 17 C Max nadmorská výška 1248m


 

Ráno vstávame a ideme hneď vedľa, kde sa rozbieha miestny veľký trh. Na radu domácich si na raňajky dávame burek (lístkové cesto, syr, šunka) s bielym jogurtom, je to chutné. Srbi sú veľmi pohostinný a poznajú Slovensko a viacerí aj u nás boli. Milá pani nám robí espresso a nechce zaň nič. Presúvame sa cez Srbsko, na obed si dávame pečené jahňa, ktoré pečú všade okolo cesty. Ideme cez Novi Sad, Šabac do Vaľjeva. Od Vaľjeva si užívame už hory, a krásne cesty. Hranicu prekračujeme do Bosny a Hercegoviny v Bajina Bašta.

 

Za hranicou keď čakám Maroša kým sa odbaví, ma odchytáva miestny a nedoporučuje nám kratšiu cestu a posiela nás okolo rieky Drina na Bratanac a odtiaľ ideme cez vojnou poznačenú Srebrenicu s masovými hrobmi. Ďalej pokračujeme cez známe lomy s červenou zemou do Miliči, kde je múzeum bagrov a strojov z lomu. Vo Vlasenici odbočujeme na Sokolac a pred týmto mestom sa ubytujeme v štýlovom motoreste, dáme večeru a urobíme večer slušnú koštovku vína :-).

 

3. deň – BiH.-MNR Sokolac – Plužine, 165km

Čas jazdy 4h 17min priemerná rýchlosť 38km/h

Max. tepl. 26 C Min tepl. 14 C Max nadmorská výška 1334m

 

Ráno prší, dávame skvelé raňajky ale do mňa moc nelezú. Mudrujeme čo urobiť? Do Durmitoru sa nám v daždi moc nechce. Okolo desiatej sa dážď mierni a dokonca ustáva, balíme a vyrážame do Sarajeva pekným kaňonom s riečkou Miljačka. V Sarajeve máme v úmysle pokračovať na východ do Jablanice, kde podľa predpovede nemá byť tak škaredo. Maroš zadáva do navigáce Jablanica a po nejakom čase sa ocitáme na juhu v inej Jablanici. Po menšom vysvetľovaní sa zhodujeme, že sa teda budeme držať pôvodného plánu a pokračujeme peknou cestou okolo riečky Bistrica do Foče kde sa táto riečka vlieva do Driny. Dokonca sa ukazuje slnko, ale Maroša zastavuje miestna polícia, no končí to len doporučením neprekračovať rýchlosť lebo nonono vy potvori motorkárske :-). Vo Foči na druhej strane Driny je super reštaurácia kde si dávame rybky. Sú naozaj skvelé a môžem návštevu tejto reštiky len doporučiť. Pokračujeme okolo rieky Drina, je tu množstvo vodáckych kempov a splavovanie tu je hit č.1. pri jednom z nich, nás zastavuje búrka, prečkáme ju pri štarte zipline v prístrešku. Po búrke už pokračujeme k hraniciam s Čiernou Horou. Opäť hladko prechádzame a pokračujeme dolinou rieky Piva cez parádny most, fotogenický vysoký hradný múr a nespočetným množstvom tunelov k Pivsko jezero do mestečka Plužine, kde nachádzame za pomoci miestneho týpka ubytovanie s krásnym výhľadom Na Pivsko jezero.

Večer si dáme prechádzku po mestečku, najeme sa v miestnej reštaurácii a ideme spať.

 

 

4. deň – MNR Plužine – Gusinje, 219km

Čas jazdy 5h 6min priemerná rýchlosť 43km/h

Max. tepl. 24 C Min tepl. 12 C Max nadmorská výška 1952m

 

Ráno už o ôsmej dávame raňajky na ubytovaní a tajne dúfame že slnko, ktoré teraz nádherne osvetľuje Pivsko jezero nám vydrží cez Durmitor. Márne. Prechádzame most cez Pivsko jezero a odbočujeme do NP Durmitor. Serpentínami a tunelmi v 180st. otočkách naberáme nadmorskú výšku. Fotíme ešte z vrchu Pivsko jezero a začína padať vlhkosť. Tá nás sprevádza striedavo s dažďom cez celý NP a tak nevidíme vrcholky vysokých hôr. Cesta je ale krásna a dostávame sa do sedla kde začína turistická trasa na Bobotov Kuk, najvyšší vrchol MNR. Odtiaľ už klesáme do Žabljaku, kde dáme kávu a sladké pečivo. Zo Žabljaku ideme k známemu mostu cez rieku Tara, Durdeviča Tara. Prevezieme sa po moste, po fotíme, natočíme ziplinerov a okolo rieky Tara sa presúvame do Kolašinu. Na námestí si dáme obed, kávu a opúšťame rieku Tara a spoločnosť nám teraz bude robiť Drčka. Zasa začína pršať. S ňou sa po miestnej príjemnej ceste vyhupneme do sedla vo výške 1600m.n.m. Serpentínami zídeme do mestečka Andrijevica. Odtiaľ do Plav a Plavsko jazero a potom už do Gusinje, ktoré podrobne preskúmame a náhodne nachádzame ubytovanie, keď Maroš zbadá motorky vo dvore jedného domu. Sú to dvaja poliaci so ženami na troch motorkách a na druhý deň sa k nám pridajú do Thethi. Domáci je srdečný, ulieva rakiju, ukazuje trasu na mape a po prvotných nedorozumeniach :-) s cenou za ubytko spíme aj s raňajkami za 30€. No spíme, miestna diskotéka vedľa ktorej sme, spojená s nejakou moslimskou oslavou a oknami priamo do ulice, kde zároveň sa podáva pečené občerstvenie, spánku moc neprospieva. Maroš má štuple a spokojne odfukuje.

 

5. deň – MNR-ALB Gusinje – Lezhe Shengjin, 243km

Čas jazdy 5h 28min priemerná rýchlosť 44km/h

Max. tepl. 34 C Min tepl. 18 C Max nadmorská výška 1727m

 

Ráno nám troška oneskorene domáci pripravuje raňajky a ponúka rakiju :-). Odchádzame spolu s poliakmi smer Albánsko. Hranica opäť bez problémov a colníci sa dokonca usmievajú. Od hranice pokračujeme po známej vyhliadkovej ceste SH20. Nádherné zatáčky, super asfalt, hlboké doliny striedajú vysoké kopce, je čo pozerať. Serpentíny si užívam naplno. Nad serpentínami si dávame kávičku, fotíme zvrchu cestu čo sme išli, kocháme sa. Cesta schádza až takmer k moru do mestečka Koplik k Skadarsko Jezero, tu odbočujeme do hôr na ďalšiu známu a vyhliadkovú cestu SH21 do obce Theth. Až po najvyšší bod tejto cesty 1730m.n.m. je super asfalt. Fotíme zasnežené hory. Ďalej do doliny už ide iba štrková cesta ale usilovne sa tam pracuje a až do Theth už bude čoskoro asfalt, čo offroad motorkárov moc nepoteší. (O tri týždne som tu zasa a asfalt je až dodediny) Dole do Theth nejde dvojica poliakov na BMW RT a radšej múdro otáčajú hore a kolegov počkajú v Kopliku. Thethi je krásna dedinka ale už žije asi len turizmom. Poliaci sa hneď vracajú a my ideme jesť. Ja si dávam obľúbenú kombináciu šalát plus grilovaná rybka, urobím pár reklamných foto. Stretávame tam ešte košičana s nemcom, išli na ľahších moto z Prekalu, vraj to moc pre ťažké adventure nieje ale že by sa to dalo. Oni len každý jedenkrát dvíhali spadnutú moto ;-). Z Prekalu je to viac uphill ako downhill a je to preto ľahšie. Trvalo im to do Theth 5 hod. aj s kúpaním.

Cesta späť do Kopliku nám prebehne parádne, troška zaprášený ale super. Maroš práši oblečenie, wapkuje moto na pumpe a prášime k moru zmyť špinu. Ubytko nachádzame zasa s partiou poliakov. Majo vybavil izbu za slušnú cenu, poliaci nám radia si prejsť Albánske fjordy, za čo im ďakujem. Kúpeme sa v mori. Na večeru si dávam mušle a vínko, super deň.

 

 

6. deň - ALB Lezhe Shengjin – Sarande, 362km

Čas jazdy 7h 6min priemerná rýchlosť 51km/h

Max. tepl. 36 C Min tepl. 25 C Max nadmorská výška 1076m

 

Hádžeme do seba biedne raňajky a ideme okolo pobrežia, cieľ Sarande. Do Vlore je to diaľnica, na ktorej strácam diaľkové ovládanie na GoPRO. Je to blbá časť, veľká premávka, hlavne okolo Tirane. Fier preto radšej obkrúžime. Je sezóna a tak okolo pobrežia to žije a je to vidieť na hustote premávky. Od Vlore to je ale krásna cesta okolo mora s útesmi, chvíľu vystúpa vysoko, až do 1076m.n.m. s úžasnými výhľadmi na more a pláže na pobreží a potom zasa zlezie k moru. Na jednom mieste pred Orikum zastavujeme s motorkami takmer v mori. Kúpeme sa, meriam teplotu vody, je 26st. Vzduch 30st. Slnko je ale neúprosné a takmer prepadneme dehydratácii a na poslednú chvíľu zastavujeme pri potravinách a doplňujeme tekutiny. Zo Sarande si ešte robíme taký okruh ku Gréckym hraniciam, obdivujeme ostrov Corfu, ktorý je čo by kameňom dohodil a prechádzame národným parkom Butrintit (Unesco pamiatka, hrad). Priamo v mori je tam postavený Ali Pasha hrad. Kompou sa prepravujeme na druhú stranu zálivu kde sa chovajú mušle a asi aj nejaké ryby.

V Sarande prechádzame celým pobrežím s hotelmi, ale nič vhodné na spanie pre nás nenachádzame, až pri jednej odbočke stretáme policajtov a tí nám priamo na mieste zariadia ubytovanie a večeru aj raňajky. Za večeru sme si ale priplatili.

 

 

7. deň – ALB Sarande – Ohridské jazero, Pogradec, 270km

Čas jazdy 5h 26min priemerná rýchlosť 50km/h

Max. tepl. 31 C Min tepl. 23 C Max nadmorská výška 1194m

 

Po raňajkách vyrážame smer severovýchod. Cestičkami s krásnymi výhľadmi sa postupne presúvane na Gjirokaster, Kelcyre, Filmujem množstvo pasúcich sa kôz, oviec a koní. Horší asfalt sa strieda s úplne novým. Je to balzam na oči. Pastevci nás zdravia zdvihnutím ruky. Na obed sa zastavujeme v agroturistickom centre Sofra Kolonjare. Majú tam rôzne stroje poháňané vodou a hlavne pečú jahniatko, ktoré si teda dám a totálne sa pečenej jahňaciny prejedám.

Prichádzame do Pogradec a najskôr preskúmame južné brehy Ohridského jazera a potom sa presunieme na západný breh. Kúsok za Pogradacom nachádzame skvelé ubytovanie priamo na brehu jazera s plážou, barom a priezračnou vodou. Kúpeme sa a teraz si užívame sladkú vodu.

Večer vyrážame do mesta, promenáda sa plní, okolo jazera sú postavené nejaké bunkre smerujúce na Macedónsko na druhej strane jazera. Mesto je veľmi pekné, nasávame večernú atmosféru, skoro ako všade. Nakupujem aj nejaké darčeky a magnetky.

 

 

8. deň – ALB Ohridské jazero – Kukes, 202km

Čas jazdy 5h 16min priemerná rýchlosť 38km/h

Max. tepl. 32 C Min tepl. 21 C Max nadmorská výška 1238m

Ráno tradične máme raňajky s ubytovaním v cene. Sadáme na tátoše a ideme okolo Ohridského jazera smerom na Librazhd. Odtiaľ máme v pláne na Cerenec i Poshtem. Na mape je to žltá cesta a aj navigácia tadiaľ posiela. Je to ale 55km offroad po šotoline. Ale zasa je tam krásne, rázové dedinky, kde vám deti ponúkajú bylinky, úžasné hory. Prechádzame niekoľkými sedlami a v jednej doline je pri ceste občerstvenie, úžasné zapracované do skaly s posedeniami a bez elektriky :-) takže espresso nebude, zato čistá studená voda priamo z prameňa a chladené pivo v prameni. Od Cerenec i Poshtem do Kukes je už asfalt s parádnymi výhľadmi. V Kukes sa ubytovávame v luxusnom hotely za normálnu cenu aj s raňajkami. Ideme do mesta, niečo zjeme. Obdivujeme chátrajúci komunistický objekt na perfektnom mieste s výhľadmi na meandrujúcu Drini. Večer policajti uzatvárajú hlavnú cestu a po ulici sa prechádza celé mesto. Muži sedia v kaviarňach a pijú kávu s vodou a ženy s deťmi sa prechádzajú. Príjemná atmosféra, ktorú ukončujeme v hotelovom bare na streche s výhľadom na mesto a ja s Gin Tonicom a Maroš červeným vínkom.

 

 

9.deň – ALB Kukes – Valbone – Bajram Curri, 186km

Čas jazdy 4h 29min priemerná rýchlosť 41km/h

Max. tepl. 35 C Min tepl. 23 C Max nadmorská výška 1041m

 

Z Kukes ideme kúsok po diaľnici a odbočujeme na SH5. A začínajú motorkárske orgie. Úžasné zatáčky, na ešte úžasnejšom asfalte s nádhernými výhľadmi. V hlave mi nádherne šumí a opäť je chuť prekonávať zákony gravitácie v náklonoch. Užívam naplno. Prechádzame aj cez miesto, kde sa plní najznámejšia Albánska horská voda Lajthiza. Kúsok nad parádnymi stavbami plničky je milá reštaurácia s chovom pstruhov v tejto vode, predraženým medom ale výbornou kávou. Z SH5 odbočujeme na SH22. Končí parádny asfalt, ale začínajú Albánske fjordy. Úzka cestička sa vlní vysoko nad Drini a zastavujeme, fotíme a číhame na každé chápadlo fjordu zarezané v doline do hôr. Nádherné zážitky sa končia obrovským priehradným múrom, po ktorom jazdia aj autobusy čo rozvážajú asi pracovníkov elektrárne.

Prichádzame do Fierze, schádzame k prvému prístavisku, ktoré vidíme, objednávame predražený hamburger so šalátom. U mňa si vyberá teplo svoju daň a som na dne, chladím sa ako sa dá a kde sa dá. Jedlo mi nechutí, asi prehriatie organizmu. Nasilu niečo zjem a zalejem to litrom minerálky. U krčmára si kupujeme lístky na trajekt na 6:00, čo nám vzhľadom na teplo vyhovuje. Na internete je ale že trajekt chodí o 13:00. Neskôr ráno zisťujem, že prístavisko na veľké trajekty je o 500m ďalej aj s dvoma slušnými reštauráciami.

 

Ubytovávame sa v hotely v Bajram Curri a ideme do NP Valbone. Valbone je úžasná dolina, ktorá konči pod hrebeňom Lugina eValbones. Do Theth, kde sme boli prvý deň v ALB je to 6h pešo cez hrebeň. Turisticky to tu žije a vidíme aj prvé a jediné dve nehody po sebe.

Vraciame sa do mesta, dáme večernú prechádzku, kupujeme Pizzu :-) a pivo v potravinách a ideme spať.

 

10.deň – ALB-MNR Bajram Curri – Drini fjordy – Risan, 249km

Čas jazdy 6h 12min priemerná rýchlosť 40km/h

Max. tepl. 35 C Min tepl. 17 C Max nadmorská výška 1444m

 

Budíček 4:30. Zisťujeme, že sme na hotely zamknutí a aj keď Maroš zdôrazňoval v reštike pri ubytovávaní, že potrebujeme ráno o pol šiestej vypadnúť, sme uväznení! Vidina rannej plavby loďkou sa vzdiaľuje. No zrazu prichádza odkiaľsi nejaký chlapík a odomyká. Padáme do prístavu a čakáme na trajekt. Aké je však prekvapenie keď nás idú nalodiť na miestnu bárku, z ktorej sme si deň predtým robili srandu. Áno, prichádzajú traja Albánci a hravo nám naše ťažké motorky naložia, je to vlastne miestny autobus na vode, a zbiera cestou cestujúcich. Plavba je ale v pohode, obdivujeme fjordy tentokrát z vody. Vylodenie je obdobné ako nalodenie, štyria chlapi nadvihnú do vzduchu GSA a šup a je na pevnine. Plavba trvala necelé 3 hod. Prístavisko v Komani je malinké a tlačia sa tam spolu turisti, minibusy, autá turistov a dvaja motorkári. Urýchlene vliezam do tunela, ktorý ma dopraví na druhú stranu brala k hradnému múru. Popri rieke Drini je množstvo rybárskych reštaurácií a aj chovných staníc mušlí a rýb. Pokračujeme po rozbitej ceste do Shkoder a bez problémov sa dostávame do Čiernej Hory. Ideme po pobreží a v Sutomore prechádzame na hotelové parkovisko s peknou hotelovou plážou aj barikom. Okúpeme sa a trocha sa strácame v sieti tunelov. Prechádzame nakoniec nejakým dlhým spoplatneným (1€ si vypýtala naozaj krásna pokladníčka s očarujúcim úsmevom), hneď za ním marošova navigácia hlási odbočiť do kopca. A to sa pochlapila, lebo to bola veľmi pekná cesta znova na pobrežie. V Budve odbočujeme na Cetinje, kde dáme obed. Cez NP Lovcen prichádzame nad Kotorský záliv, úžasnými očíslovanými serpentínami schádzame do Kotoru a po pobreží zálivu do Risan, kde nájdeme ubytovanie u Poliaka. Super apartmán, večer nasávame atmosféru pobrežia a aj pivo.

 

 

11.deň – MNR-BiH Risan – Čelebiči, 305km

Čas jazdy 5h 15min priemerná rýchlosť 58km/h

Max. tepl. 42 C Min tepl. 26 C Max nadmorská výška 1150m

 

v Risane dávame ešte raňajky pri mori, inak tie plnené palacinky vypadali dobre. Ja vajíčka so slaninou. A stúpame peknou úzkou miestnou cestou, pre bike ako stvorená, pretíname hlavnú cestu a pokračujeme po tejto miestnej ceste, je parádna, a až neskôr sa znova pripájame na hlavnú M8. No ja som vymyslel že do Bosny prejdeme po peknej miestnej ceste, dúfajúc, že hranica bude v pohode viac ako na hlavnej. Cestička do Vičija je síce krásna aj s výhľadmi, no na hranici nás otáčajú, je to len prechod pre miestnych. Tak sa vraciame na hlavnú a ideme na veľký prechod do Bosny na Trebinje, Ljubinje, Čapljina. Tam sa pripojíme k rieke Neretva. Ku Kravickým vodopádom pozrieme nabudúce a v horúcom vzduchu ideme do Mostaru. Pozrieme známy most, kúpime nejaké darčeky a pokračujeme na sever po rieke Neretva. Na mnohých miestach je rieka prehradená a tak na jednom z nich sa kúpeme. Po potrebnom osviežení pokračujeme na Jablaničko jezero. Hlavná atrakcia tam je, že z reštaurácie sa vypláva na takom hausborde kde sa stoluje, hoduje a plavíte sa po jazere, šoféruje čašník. Ubytovanie nachádzame v Čelebiči. Prázdny objekt neskôr zaplnia futbalisti. Pri jazere dávame pivo a guľáš, Maroš ide spať na izbu, ja ešte pokecám s miestnym Dagom, dám s ním kubánsky dutník a ulíham na mólo k jazeru. Ráno chceme vyraziť skôr a vyhnúť sa vysokým teplotám vo vnútrozemí.

 

12.deň – BiH-HR-HU Čelebiči – Hevíz, 476km

Čas jazdy 7h 30min priemerná rýchlosť 63km/h

Max. tepl. 38 C Min tepl. 15 C Max nadmorská výška 1172m

 

Ráno som už hore pred šiestou. Vybavím teda maily, miestny Dago už je tiež dávno hore, otvára mi sprchy. Robím hygienu a o pol siedmej už vyrážame okolo Jablanického jazera na sever pozdĺž rieky Vrbas. Opäť parádna rieka a kaňon, rieka sa hojne splavuje. Až do Banja Luka je cesta parádna a aj okolie krásne, kaňony, výhľady, príroda. Do Gradiška hustá doprava. Pretranzitujeme Chorvátsko, dáme si v HR ešte kávu a fičíme do Maďarska. Na hraniciach prechádzame všade hladko. V HU zastavujeme v Lábod na jedlo a odpočinok. Teplo mňa zasa zmáha. Tam sa dohovoríme, že ideme k Balatónu do kúpeľného mestečka Hevíz. Nájdeme tam ubytovanie a miestny nám radí sa ísť okúpať za kemp Castrum do teplej vody. Zaujímavé a aj to využívame a nemusíme do už zatvoreného kúpaliska. Cestou späť obídeme jazierko, dáme pivko a ja si dám aj maďarský tatarák :D. Dám ešte pivko a spokojný ideme spať.

 

13.deň – HU-AT-CZ-SVK Hevíz – Raková, 487km

Čas jazdy 7h 32min priemerná rýchlosť 65km/h

Max. tepl. 29 C Min tepl. 21 C Max nadmorská výška 1027m

 

Po raňajkách ešte domáci skontroluje, či sme mu nič neukradli, nezničili :-) a štartujeme k rakúskym hraniciam Pamhagen. V Rakúsku dávame kávu a prvýkrát sa stretávame s covidom. Chcú po nás vakcináciu, test a vyplnenie osobných údajov. Vymyslíme, vyplníme, dáme kávu a koláčik a hajde na Južnú Moravu. V Sudoměřiciach dáme obed, pozrieme miestne vinné pivničky, nakúpime tekutiny a ideme sa okúpať do Luhačovic. Odtiaľ už priamo na Kasárne a tam sa rozhodujem, že ešte Maroša odprevadím k domu a ideme po lesných cestách do Petrovic. Tam sa ja už odpájam a cez Makov som doma.

 

Zhrnutie: za celú cestu po Balkáne sme sa nestretli s covidom. Hranice všade hladko prešli. Všade sa dá platiť eurami. Problémy sa nám vyhýbali. Balkán je pre mňa topka a západná EU ma nijak neláka. Albánsko je krásne, divoké, úžasná príroda, cesty aj šotolina aj parádny asfalt. Kto si chce zajazdiť tak si určite zajazdí. Určite sa tam ešte vrátim aby som prešiel to, kam som sa nedostal. Ostatné balkánske krajiny mám tak cca aj na bike prejdené, príroda je všade krásna, hlboké kaňony, divoké rieky, rozsiahle horské jazerá, vysoké hory, milí a srdečný ľudia ochotný vždy pomôcť, skvelá kuchyňa. Cestu po pobreží by som už ale volil mimo sezónu. Som rád, že som touto dovolenkou, ktorú som dlho plánoval a študoval, si mohol splniť ďalší sen a že parťák so mnou vydržal až do konca.

Na mojom youtube kanály mirosku aj na mojom konte na motorkari.cz sú tri diely asi po pol hodinke videa z tejto akcie. Dlhšie ale čo už.

 

… a ešte nejaké štatistiky

najazdené: 4237km

čas jazdy: 78hodín 0 min.

čas prestávok: 220hodín 12min.

priemerná rýchlosť: 60km/h

priemerná spotreba: 4,4l/100km

Spali sme len na penziónoch, hoteloch, jedli iba v reštikách. Cena ubytka od 15€ do 30€ aj s raňajkami na hlavu. Pri mori drahšie.

Celkové náklady na mňa cca 1000€ aj s PHM.

 

PS: vzdialenosti inak vychádzajú v mapy.cz a inak na tachometri mojej motorky. Údaje km, teplota, výška, čas jazdy, priem rýchlosť som teda bral z počítača motorky.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Hodnocení (14x):


TOPlist