Michal Puškár jr. o Hungaroringu
Text: Motorkáři.cz | Zveřejněno: 28.4.2005 | Zobrazeno: 2 301x
Slovenský závodník Michal Puškár jr. nastoupil v maďarském Hungaroringu k závodu třídy 125 Sportproduction, se svými pocity se svěřil v následujícím článku.
Alpe-Adria cup Hungaroring 22-24.4.2005
Piatok: Vo voľnom tréningu sme testovali nové pruženie.
Do 1.kvalifikácie sme vyrazili s novým nastavením motora. Odjazdil som však len 4 kolá a potom sa motocykel zastavil. Rozobrali sme motor a zistili že sa roztrhlo horné oko na ojnici, totálne zničil valec, piest a hlava. Bola to pravdepodobne výrobná vada ojnice pretože mala len 500 Km, pričom výmenný interval je asi 1500 km. Pomoc poskytol veľký konkurent na trati a výborný kamarát v depe Radek Lamich, ktorý mi novú ojnicu požičal. Vymontovali sme motor, nasadli do auta a vyrazili domov čo je z Hungaroringu asi 350 Km. Do Trnavy pri Laborci sme dorazili pred polnocou , okamžite sa začalo pracovať a motor bol hotový o 6 hodine v sobotu ráno. Potom sme si hodinu zdriemli a okolo 7 hod sa vyrazilo naspäť na Hungar. Dorazili sme na preteky okolo obeda, namontovali motor a okolo tretej popoludní sa jazdila druhá kvalifikácia, v ktorej sa mi podarilo zajazdiť najrýchlejší čas 2:16:4. Keďže však v prvom kv.tréningu mal Mislav Perkusič čas 2:16:3, po súčte oboch tréningov získal pole position. Prvý rad doplnil ešte Radek Lamich s časom 2:16:5 a talian Galbusera 2:16:7. Skvelý výkon podal aj Michal Mišák, ktorý obsadil 12.miesto. Celkovo sa pre nedeľný závod kvalifikovalo 16 jazdcov.
Nedeľa: Vo Warm-upe som zabehol nové pneumatiky a vyskúšal nastavenie pred závodom.
V závode, po štarte do čela išiel talian Galbusera, mne sa podarilo dostať sa na druhú priečku. Po niekoľkých kolách sa na čele vytvorila 7 členná skupina bojujúca o víťazstvo: Juhás (H), Puškár (SK), Lamich (CZ), Hercik (CZ), Perkusič (HR), Bircanin (SCG) a Galbusera (I). Poradie sa neustále menilo, neraz sa stalo že sme sa aj 4 vedľa seba tlačili do zákruty. Prvý odpadol Galbuseara, ktorý nevydržal tempo a vybehol v jednej zákruteVäčšinou som jazdil asi 4.-5., snažil sa držať kontakt, a vyčkával na posledné kolá.Pred koncom závodu sa mi podarilo prepracovať sa dopredu a pred nájazdom do posledného kola som už bol 3. V poslednom kole v prvej zákrute som sa dostal pred druhého Hercika a útočil na vedúceho Juhása, plánoval som ho predbehnúť pri nájazde do poslednej zákruty, ktorá mu až tak nesedela. Za retardérom, kde som už Juhásovi dýchal na chrbát,sa objavil o kolo pozadu rakúsky jazdec Riedel, ktorý nerešpektoval mávanie modrými vlajkami. Juhás ho stihol predbehnúť tesne pred nájazdom do ľavotočivej zákruty.Riedel sa ale neobzrel či ešte nejdú nejaký jazdci a tvrdo na vopchal na vnútorný obrubník ,čím ma zablokoval a len tak tak že som stihol zbrzdiť.Tým som ale stratil rýchlosť, ktorú som potreboval aby som sa dostal pred neho. Aby toho ešte nebolo málo aj v nasledujúcej zátačke ma znova zabrzdil, takže som zazrel konkurentov bojujúcich o ďalšie miesta na stupňoch víťazov vedľa seba. V nasledujúcej najrýchlejšej zákrute na celom okruhu som ho predbiehal vonkajškom, ale on mi zase vošiel do cesty a vytlačil ma von z cesty do štrkovej zóny,v ktorej sa mi to podarilo našťastie udržať a po motorkose som sa vrátil na trať kde sa mi ešte podarilo dojazdiť 5. Podobný výlet do únikovej zóny absolvoval aj Radek Lamich, ktorý tiež doplatil na tohto jazdca. Určite to nebolo z jeho strany naschvál, skôr bol podľa mojej mienky zmätený a nevedel čo robiť, ale týmto ma pripravil o dobré umiestnenie, ktoré sme si po toľkých problémoch počas víkendu veľmi želali.
Vďaka Pánu Bohu za to že som nespadol, a zostáva nám zostáva sa už len tešiť na nasledujúci závod, ktorý sa ide o mesiac v chorvátskej Rijeke.
Piatok: Vo voľnom tréningu sme testovali nové pruženie.
Do 1.kvalifikácie sme vyrazili s novým nastavením motora. Odjazdil som však len 4 kolá a potom sa motocykel zastavil. Rozobrali sme motor a zistili že sa roztrhlo horné oko na ojnici, totálne zničil valec, piest a hlava. Bola to pravdepodobne výrobná vada ojnice pretože mala len 500 Km, pričom výmenný interval je asi 1500 km. Pomoc poskytol veľký konkurent na trati a výborný kamarát v depe Radek Lamich, ktorý mi novú ojnicu požičal. Vymontovali sme motor, nasadli do auta a vyrazili domov čo je z Hungaroringu asi 350 Km. Do Trnavy pri Laborci sme dorazili pred polnocou , okamžite sa začalo pracovať a motor bol hotový o 6 hodine v sobotu ráno. Potom sme si hodinu zdriemli a okolo 7 hod sa vyrazilo naspäť na Hungar. Dorazili sme na preteky okolo obeda, namontovali motor a okolo tretej popoludní sa jazdila druhá kvalifikácia, v ktorej sa mi podarilo zajazdiť najrýchlejší čas 2:16:4. Keďže však v prvom kv.tréningu mal Mislav Perkusič čas 2:16:3, po súčte oboch tréningov získal pole position. Prvý rad doplnil ešte Radek Lamich s časom 2:16:5 a talian Galbusera 2:16:7. Skvelý výkon podal aj Michal Mišák, ktorý obsadil 12.miesto. Celkovo sa pre nedeľný závod kvalifikovalo 16 jazdcov.
Nedeľa: Vo Warm-upe som zabehol nové pneumatiky a vyskúšal nastavenie pred závodom.
V závode, po štarte do čela išiel talian Galbusera, mne sa podarilo dostať sa na druhú priečku. Po niekoľkých kolách sa na čele vytvorila 7 členná skupina bojujúca o víťazstvo: Juhás (H), Puškár (SK), Lamich (CZ), Hercik (CZ), Perkusič (HR), Bircanin (SCG) a Galbusera (I). Poradie sa neustále menilo, neraz sa stalo že sme sa aj 4 vedľa seba tlačili do zákruty. Prvý odpadol Galbuseara, ktorý nevydržal tempo a vybehol v jednej zákruteVäčšinou som jazdil asi 4.-5., snažil sa držať kontakt, a vyčkával na posledné kolá.Pred koncom závodu sa mi podarilo prepracovať sa dopredu a pred nájazdom do posledného kola som už bol 3. V poslednom kole v prvej zákrute som sa dostal pred druhého Hercika a útočil na vedúceho Juhása, plánoval som ho predbehnúť pri nájazde do poslednej zákruty, ktorá mu až tak nesedela. Za retardérom, kde som už Juhásovi dýchal na chrbát,sa objavil o kolo pozadu rakúsky jazdec Riedel, ktorý nerešpektoval mávanie modrými vlajkami. Juhás ho stihol predbehnúť tesne pred nájazdom do ľavotočivej zákruty.Riedel sa ale neobzrel či ešte nejdú nejaký jazdci a tvrdo na vopchal na vnútorný obrubník ,čím ma zablokoval a len tak tak že som stihol zbrzdiť.Tým som ale stratil rýchlosť, ktorú som potreboval aby som sa dostal pred neho. Aby toho ešte nebolo málo aj v nasledujúcej zátačke ma znova zabrzdil, takže som zazrel konkurentov bojujúcich o ďalšie miesta na stupňoch víťazov vedľa seba. V nasledujúcej najrýchlejšej zákrute na celom okruhu som ho predbiehal vonkajškom, ale on mi zase vošiel do cesty a vytlačil ma von z cesty do štrkovej zóny,v ktorej sa mi to podarilo našťastie udržať a po motorkose som sa vrátil na trať kde sa mi ešte podarilo dojazdiť 5. Podobný výlet do únikovej zóny absolvoval aj Radek Lamich, ktorý tiež doplatil na tohto jazdca. Určite to nebolo z jeho strany naschvál, skôr bol podľa mojej mienky zmätený a nevedel čo robiť, ale týmto ma pripravil o dobré umiestnenie, ktoré sme si po toľkých problémoch počas víkendu veľmi želali.
Vďaka Pánu Bohu za to že som nespadol, a zostáva nám zostáva sa už len tešiť na nasledujúci závod, ktorý sa ide o mesiac v chorvátskej Rijeke.
Informace o redaktorovi
Jak se Vám líbil tento článek?