Z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť - za 16 hodín

Keďže sa zima snami nevedela rozlúčiť ešte v júni, absťák sa stále zväčšoval. Na dovolenku v Alpách alebo na Balkáne nebolo, tak som sa rozhodol prebehnúť všetky obľúbené cestičky, ktoré som doposiaľ poznal. Sestra došla z Anglicka na prázdniny domov, a keďže som jej už dávno sľúbil moto-výlet tak som namiesto frajerky naložil ju. Naľahko nabalený (iba zadný kufor a tankvak) sme tak vyrazili na chalúpku smer Banská Bystrica...trochu okľukou.

Z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť - za 16 hodín

Kapitoly článku

Pred odjazdom sa mi konečne podarilo zlanariť aj dvoch kamošov (Michal – TA, Maťo – Hornet), ktorí sa ku nám pridali, takže sme vyrazili – dva Transalpy a jeden Hornet. Stretli sme sa v Lozorne, pretože prvá etapa prvého dňa začínala obľúbenou trasou (Lozorno, Pernek, Plavecké Podhradie, Cerová, Brezová pod Bradlom). Toto je veľmi vďačná, a moja obľúbená trasa na otváranie a zatváranie moto-sezóny. Sú tu krásne pasáže, na viacerých miestach vymenený asfalt a čím viac sa blížite k Brezovej, tým je cesta zábavnejšia.
No pri Štefánikovej mohyle sa značne obloha zatiahla a začalo pršať, a keďže sme mali pred sebou ešte riadny kus cesty začal som sa báť a uvažovať o tom že sa vrátime domov. Tak sme zastali, poradili sa, usúdili že ťaháme ďalej, natiahli nepremoky a hneď ako sme sa prehupli cez kopec vítalo nás slnko. Nálada sa vylepšila, a my sme zrýchlili – smer Piešťany.
Prehupli sme cez sedlo Havran, kde už cesta bola síce suchá ale viac špinavá. V Radošine na pauzičke sme stretli skupinku asi ôsmich Nemcov, ktorí sa vracali z výletu na Ukrajine. Títo nemeckí maníci ma vždy vedia potešiť. Vždy keď si myslím, že moja motorka už patrí medzi vyslúžilé veterány, stretnem nejakého nemčúra na ešte väčšej vykopávke, ktorá vyzerá aj znie, že drží pokope iba silou vôle. Je to úžasné, s čím všetkým sa dá jazdiť okolo sveta...
Občerstvení, oddýchnutí sme vyrazili ďalej na Topoľčany. Za Topoľčanmi sme zabočili na Bošany smer Skýcov. Cesta je tu nádherná, no pre veľa štrku a špiny splavenej z kopcov sa tu nedá moc páliť. Aspoň sa dá obzerať a kochať.
Neviem ako presne sa tu dá pokračovať smerom na BB, preto za Skýcovom stáčam na Partizánske a potom hneď na Hornú Ves a cez Veľké Pole do Žarnovice. Túto cestu odporúčam, dá sa tu držať svižné tempo, no je treba si dávať pozor na povrch. Cestou sme už začínali byť hladní, takže plánovaná zastávka v Bzenici na vynikajúce bryndzové halušky vyšla na minútu presne. Po výdatnom obede sme sa rozlúčili s jedným členom posádky, ktorého cesta končila na chate niekde po blízku. Takže od Bzenice sme ďalej pokračovali už len dvaja. Cez Banskú Štiavnicu chodím takmer vždy, keď cestujem do BB. To je moja srdcovka. Nádherný kraj s nádhernými cestami. V Štiavnických kopcoch je veľa cestičiek a všetky stoja za to...to už ale väčšina z vás určite vie. Z Bzenice ide do Štiavnice jedna menšia cesta priamo. Je menej frekventovaná pretože povrch tam za veľa nestojí. Mne však na endure takéto veci moc nevadia. Malá pauza na vyhliadke na Štiavnické zámky, a ťaháme ďalej.
Chalúpka v Ľubietovej bola našim cieľom. Tým, že som konečne na moto-výlet dotiahol aj Maťa, chcel som mu všetko poriadne poukazovať. Milujem stredné Slovensko a hlavne časť okolo Ponikov. Nádherná zelená krajina plná kopcov a výhľadov. Takže sme zišli zo Štiavnických vrchov, dotankovali a cez Sliač, Lukavicu, Čerín, Čačin na Ponickú Hutu. Plný nadšenia som sa teda rozhodol zobrať Maťa na malú enduro vložku. Takže namiesto asfaltky na Poniky som zvolil lesnú na Povrazník. Pre mňa to je vždy čerešnička na torte, pretože po výstupe na kopec sa vám otvorí nádherný výhľad na nízke Tatry. Potom už len šup dole kopcom do Ľubietovej. Lenže ja idiot plný nadšenia som si neuvedomil, že Maťo svoj zadok nevezie na pohodlnom endurku ako ja, ale na hornete. Výstup na ten kopec preňho bola tortúra a pochybujem, že na to niekedy bude spomínať v dobrom.
Naše zadky toho mali za ten deň už dosť, takže správne unavený sme zaparkovali na chalúpke, na ktorej nás vítal kamarát s chladeným pivkom a rozloženým ohníkom. Večer bol fajn a spali sme ako zabití.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Průměr: 1.50
Známkováno: 8x

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.


TOPlist