Slovakia trip alebo ako som si sny začal plniť

A ja som zasadol do autoškoly medzi mlaďasov čo sa tešili až budu môcť šoférovať svoj prvý dopravný prostriedok.
Dal som do hry svoje papiere na auto a vyšlo to takže ešte čerstvý vodičák vo vačku moja prvá motorka v garáži keď nerátam tých pár desiatok km ako násť ročný na otcovom pionieri.
A keďže sa hlásiči počasia zhodujú že nás čaká pekný víkend a ja mám navyše už pár dni dovolenku večer po ceste autom z Nemecka balím všetko potrebné aj nepotrebné čo ak by :D
Nejaké tie cesty už mám za sebou či už na bicykli, vlaku, autobuse alebo aute a ako príležitostný turista samozrejme balím spacák, stan, karimatku, varič a ešus nesmie chýbať no jasne asi ich nevyužijem ale chcem vedieť do budúcna či sa nabalím a ako, až vyrazím na dlhšie a hlavne niekam ďalej,
Všetko to balím do brašien a motovalca a teším sa na ráno.

Budíček o 5:00 samozrejme balenie sa pretiahlo takže som pospal možno 4. hodiny, moc sa mi z postele nechce ale vôňa rannej kávy ma preberá niečo pojesť a ide sa po motorku na garáž kde ju ovešiam všetkou tou bagážou a z vychádzajúcim slnkom za tónov mama said od kapely Metallica opúšťam svoje rodné mesto mnou obľúbenou cestou 507 cez Beckov a Trenčianske Stankovce do Trenčína kde tankujem plnú a v Kauflande nakupujem trochu jedla a hlavne cukor a kávu ta nesmie chýbať, napchám to kde sa dá a už si to uháňam smer Trenčianska Teplá - Stará Dubnica -Ilava po ceste 61 až po Visolaje kde odbočujem na Pružinu a už sú tu prvé zákruty a serpentíny z výhľadmi na krásny kraj, v Domažine sa napojujem na 517 na Rajec a ďalej 64 až do Žiliny cesta sa začína zapĺňať a ja sa vlečiem v kolóne plechoviek a teším sa až zase prídem na vedľajšie cesty kde bude kľud, v Žiline si dám na benzinke kávu vychutnám si ten pocit z mojich snov a čo najrýchlejšie uháňam výpadovkami na Terchovú (583) a za Belou stáčam na Lutiše je tam z eurofondov krásna cesta tak si ju vybehnem do sedla Lutiška(670m n.m.), hore povinné foto a už sú tu Kysuce.

Stará Bystrica a cesta 520 ktorá ma dovedie až na Oravu aj keď vo Vychylovke som chcel isť pozrieť lesnú železničku a na Oravu prejsť starou cestou ktorú som kedysi išiel na bicykli, netriafam, no tak snáď na budúce.
Niekedy okolo obeda prichádzam do Námestova ale čierne mraky ktoré mi už chvíľu idú v chrbte ma začínajú dobiehať takže pokračujem cestou 520 až do Tvrdošína a ďalej 584 cez Zuberec na Liptov ale ešte treba prejsť cez hory, do kopcov si to prášim a aj tie zákruty sú už nejaké rýchlejšie ako v autoškole :D až mám v jednej problém a naozaj to musím potlačiť k zemi čo to ide a samozrejme použiť trik pozerať sa kam chcem isť a nie kam chcem vyletieť a ono čuduj sa to pomáha :D no krásne som si to užil a aj ten poser pásik sa zas trocha rozšíril :D.

Na vrchole prozreteľne nechávam plechovky nech ma obiehajú a tvárim sa že dávam prestávku, no vlastne aj foto treba :) po zastavení prichádza za mnou chlapík od zaparkovaného Seata a obdivuje moju Guzzinku a že aj on si teraz robí papiere lebo ma 125 skútra a že fajn ale chce niečo poriadne, v duchu sa smejem že hmmm a to som tiež chcel 125 skútra a som rád že som to riešil dorobením vodičáku (ďakujem Vám páni ministri ktorý ste schválili takú kravinu že z béčkom sa na skútri môže síce jazdiť ale len po Slovensku) dole idem na pohodu netreba to siliť a stále mam rešpekt, okolo Mary prefrčím poznám to tu tak isto aj Liptovský Mikuláš zastavujem len na benzinke dotankovať, už začínam docitovať hlad a uvaril by som si kafčo len nájsť kľudne miestečko, chcem vyskúšať nový varič a tak pokračujem bez zdržovania na Liptovský Hrádok a na cestu 537 predo mnou sú vrcholky Vysokých Tatier.
Hurá po dlhej dobe zasa ta krása, no hlad už začína byť dosť veľký od raňajok som mal jeden banán takže hory musia počkať zastavujem pri Múzeu liptovskej dediny v Pribyline treba kúpiť aj suvenír, v tankvaku končí jedna magnetka a v mojom bruchu niečo zo zásob, kava sa odkladá, pretože sa zasa rútia ku mne mraky.
Idem magistrálou hore Tatrami a čim som vyššie tým je chladnejšie pozriem na teplomer 16°C, hmmm normálne príjemná teplota ale na motorke to už cítiť pomotám sa po Štrbskom Plese spravím zopár fotiek a ide sa ďalej je už dosť hodín a ja chcem ešte isť pozrieť do Spišskej Belej ktorá sa spája zo spomienkami z mladosti. No trochu sa zmenila a pribudlo opálených ľudí :D.
Dnešný ciel mám ale ešte o kúsok ďalej až za Starou Ľubovňou kde mám dohodnuté spanie, motám sa Ľubovňou a v hlave porovnávam aké to tu bolo pred 20 rokmi keď to bolo moje bydlisko a aké je to teraz no nič dospomínať, ešte asi 8 km do Ľubovnianskych kúpeľov a pozerám na okná ,za ktorými som strávil šesť rokov svojho života. Zastavujem, sadám na známu lavičku a premýšľam o tých rokoch pred a po a o snoch ako sem prídem na pinčliku a ako som tu jazdil na stele a sníval o riadnej motorke, sni sú na to aby sa plnili a mne sa to podarilo.
Ale dosť bolo, hľadám známeho u ktorého budem spať. Guzzinku dávame do garáže a ďakujem jej že ma sem doviezla, na izbe dávame hruškovicu a v bare po jednom pivku. Sprcha a po dnešných 400 km spokojne zaspávam.

Nové Mesto nad Váhom - Ľubovnianské kúpele          400 km  

Ráno vstávam troška neskôr neponáhľam dnes to bude len pár pohodových km, niečo cez sto nieje kam ponáhľať samozrejme prvé musí byť kávička niečo malo pojesť.
Vytiahnuť guzzinku z garáže naštartovať nech sa zohreje, mám rád ako sa budí mám dojem že to je tak ako zo psami že sa podobajú na svojich majiteľov asi aj ona sa podobá na mňa tiež jej to trochu trvá zakašle, otrasie sa, trošku zabrble ale nakoniec sa radostne rozvrčí :D, zvykol som si na tie jej zvuky a vibrácie a vždy sa na ne ohromne teším.
Ešte rozlúčka z mojím hostiteľom zopár foto hotela na pamiatku

ktovie kedy sa tu zasa ukážem poobzerať okolie a už uháňam na hlavnú cestu číslo 68 na Plavnicu, kde si spravím zachádzku smer Malý Lipník, nad Údolom na vrchole cesty zastavím aby som sa pokochal výhľadmi na údolie riečky Poprad, Levočské Vrchy a Čergov.
Po tomto vizuálnom nabažení okolím sa vraciam nazad na šesťdesiat osmičku po ktorej pokračujem až do Lipan cesta príjemne ubieha v krásnom kraji po naozaj dobrej ceste až som prekvapený, takto som si tu cesty nepamätal asi sa cestári zobudili aj tu na východe alebo sa konečne tých pár vyvolených zabezpečilo a začalo investovať aj do niečoho iného ako svojich víl, limuzín a drahých frajerok :D
V Lipanoch ďalší bod mojej cesty a síce nájsť kolegu ktorého som nevidel a nepočul som o nom asi 20 rokov a len matne si spomínam kde býva no na druhý pokus strafujem správnu ulicu, no trochu sa to tu zmenilo :).
Lenže ouuha ktorý dom je to, našťastie pred jedným domom stojí naštartované auto a v nom malé dievčatko zastavím a čakám určite sa niekto objaví a naozaj za chvíľu vychádza z domu mladík prídem za ním a pýtam sa na priezvisko kolegu a on že "ahoj dobre si ty si Miro či Majo, počkaj si starší však" a podáva mi ruku, aké prekvapenie trafujem presne k ním a privítal ma jeho syn ktorý nemal vtedy snáď ani desať rokov no asi som stále mladý a pekný keď ma spoznal :D ale že otec je niekde preč no že ma za nim zavedie je to asi 5 km no jasne keď som prešiel Slovensko tých 5 kilometrov už zvládnem tak ešte rozprávame pred domom a zisťujeme že sme robili sedem rokov v jednej fabrike v halách vedľa seba, to Slovensko je naozaj maličké len škoda že sme sa nestretli, nakoniec sa ukazuje že nikam netreba isť, jeho žena nám oznamuje že otec sedí doma, takže zvítania po rokoch samozrejme ma pozívajú domov na kávu a ja sa zdržiavam tri hodiny v príjemnom spomínaní.
Ale guzzinka a cesty už čakajú a ja už zase chcem počuť a cítiť pod zadkom to jej vrnenie, na cestu ešte dostávam čerstvo upečený slivkový koláč a tvarohové rožteky aby som si vychutnal keď sa niekde pristavím, lúčim sa a cesta ma začína viesť na Krivany odtiaľ na Nižný Slavkov kde sa začína zdvíhať a už si to uháňam po krásnej novej asfaltke nádherným krajom chcelo by to kochačku ale adrenalín vyhráva a ja ťahám v každom výjazde za left, jednička dvojka trojka dvojka paráda tak o tomto je to motorkárenie ten pocit v zákrute keď sa celá motorka nakloní ten rev motora a to ako sa zúrivo rozbieha aby to v ďalšej zákrute položila zasa na druhý bok to je tak návykové že by som najradšej otočil a dal si to ešte niekoľko krát.

Ale treba pokračovať, no druhá strana kopca už taká radosť nieje, je tu samá diera štrk hotový tankodrom asi v polovici kopca zastavujem nemá cenu nechávať motor brblať aj tak idem krokom vypínam teda motor a len zo zapnutými výstražnými sa bez motora posúvam dolu cca 4 km, na konci toho zastavujem pri páre na starej BMW 750 krásny boxer zo sedemdesiateho tretieho podávajú mi ruku a predstavujú sa je to príjemne, toto sa ti na aute nestane taký príjemný detail, bohužiaľ mená si nepamätám nemám na mená stavaný hardisk :D .
Pochválime si navzájom stroje prehodíme zopár slov o tom kde kto ide a odkiaľ a ja pokračujem na dominantu Spiša, Spišský hrad.
Na parkovisku pred hradom sa to hemží turistami tak toto naozaj nieje pre mňa, odmietam aj predražené nie moc pekné magnetky, zasa aj tak najviac si toho odnesiem z tripu v hlave :D .
Zbieham do Spišského Podhradia natankovať čaká ma prechod Braniska (750m n.m.) a potom bočné cesty až do Margecan a neviem kde bude ďalšia pumpa.
Branisko som vždy chcel isť na bicykli keď som ešte žil na východe ale nikdy na to nedošlo tak sa teším a už je to tu, prvé zákruty ale s nimi aj auta a kamióny, no neviem asi tým že som mal veľké očakávania alebo tým predošlým výjazdom kde som okrem jedného cyklistu bol prakticky sám ma až tak tento výjazd neoslovil a zjazd to už bola len rýchla rovinka.
Takže na bočné cesty ktoré ja tak milujem.
V Širokom odbočujem na Víťaz a Kluknavu a na cestu 547 kde ma vítajú a mávajú na mňa miestny predavači lesných plodov, pripadám si ako pretekár na dráhe obstátej divákmi :D
V Margecanoch stáčam na 546 opäť krásna nová cesta vyskľadaná z príjemných prehľadných zatáčok až po Klenov odtiaľ stále cestou plnou zákrut na Miklušovce a už je tu ciel dnešného dňa Sedlice.
Motám sa dedinou a cez interkom volám kamarátovi ale v zápätí si všímam v jednej uličke jeho auta a aj jeho ako na mňa kýva a ďalší kolegovia z práce už mi otvárajú bránu, no dobre som došiel :D akurát sa niečo upravuje tak zvítania, samozrejme panáčik na uvítanie musí byť, troška priložím ruky a nohy k dielu keď už som tu a potom už len posedávanie na terase dobrá večera od kamarátovej manželky a zase na terase z pivkom v ruke a z hlavou plnou zážitkov, takto som si to predstavoval.
Spať ideme neskoro v noci.

Ľubovnianské kúpele - Sedlice          150 km

Je ráno tretieho dňa na ceste, vstávam, raňajkujem, kávička, kamarát mi balí niečo na cestu a ja vyrážam okolo pol ôsmej.
Ukazuje sa pekný deň ale predpoveď počasia hlási že v noci sa to má zmeniť, no uvidíme snáď sa mýli a ešte nejaký deň to vydrží predpokladám vzhľadom na vzdialenosť že to za deň nedám, predsa len maximálku prejdenú za deň mám 400 km z predvčerajška. Predtým len sto, sto šesťdesiat maximálne.
Zo Sedlic odchádzam z ranným slnkom ale cestou do Margecan vchádzam do hmly a rozmýšľam prečo mám zahmlené plexi na prilbe keď mám ten zázračný Pinlock ale vzápätí mi dochádza že to je hmla na vonkajšej strane :) poutieram to a aha už zasa vidím, chvíľu :D.
No tie krásne zákruty som si neužil, škoda ale ved ešte nejaké určite budu.
V Margecanoch sa hmla rozptyľuje a zasa je tu slniečko a to je dobre pretože cesta číslo 546 po ktorej idem až do Hnilčíka je krásna, prehľadná plná zákrut z nádhernými horami naokolo takže chvíľu si to užívam, chvíľu sa kochám, sem tam zastavujem spraviť foto.
Je ráno aut minimum a ja mám pred sebou celý deň teším sa ako si užijem Slovensko.Na konci Hnilčíka si robím prestávku, niečo zjem dám si pramenitej vody a pokračujem serpentínami cesty 533 do sedla Grajnár (1023m n. m.).
Cesta nieje až taka dobrá ale aspoň je čas na výhľady :).
Päťstotridsať päťkou prichádzam na Dedinky je tu priehrada,    pomotám sa po hrádzi, zájdem do dediny, kúpim magnetku. 
Začínajú sa tu viac objavovať motorkári, no vidieť route sixty six nieje ďaleko :).
Prechádzam tunelom, za Dobšinskou ľadovou jaskyňou sa cesta dosť zrovnáva takže ani neviem ako som na "slávnej" Slovenskej šesťdesiat šestke.
V sedle Besník (994m n.m.) zastavujem aby som sa nabažil krásnych výhľadov na okolité hory, pred rokmi som tadiaľto chodieval na bicykli na Kráľovu Hoľu no vtedy tu prešlo jedno auto za dlhu dobu teraz som sa nestíhal diviť a zdraviť prechádzajúcich bajkerov ani sa nedivím na motorke je to tu naozaj zážitok.
Zastavujem pri prameni Hrona a ešte ma zastavuje fotogenický železničný most, vždy ma fascinuje ako super zapadá do okolitej krajiny ako by do nej patril,darmo stará architektúra viac rešpektovala prírodu.
Za Telgártom sú meandre Hrona ale nejak nestíham pozerať je tu viac aut a cesta sa zrýchlila obieham autobus a ufff skoro som zabudol odbočiť, to už je Červená Skala ? Na tej motorke to je všetko nejaké rýchlejšie ako na bicykli :D . Cestou číslo 531 pokračujem cez Muráň na Tisovec.

Obdivujem hory okolo seba a z kopca púšťam pred seba auto a ešte aj cyklistu je to tu naozaj nádherné ale keď prichádza skupina asi dvadsiatych motorkárov nedá mi to a idem s nimi teda len do kopca potom ich nechávam hnať sa ďalej, dolu kopcom mám ešte stále brzdu v hlave :D.
Od Tisovca po Hnúšťa sa cesta (72) zrovnáva a ja sa v mysli smejem z prejazdových časov pod značkou pozor dobytok až do chvíle keď za jednou zatáčkou musím brzdiť a zastavujem pred čriedou ovci prechádzajúcich cez cestu, aha no ono tie ovce asi majú digitálky :D.
Nad Klenovcom sa cesta opäť zdvíha a začína sa krútiť ako vyľakaná zmija a mne to nedá a zasa dráždim guzzinku a kopem tam rýchlosti hore dolu, toto bol asi druhý najlepší výjazd na tejto mojej ceste.
Na vrchu je nejaký pomník a malý štrkový pľac na zaparkovanie na konci v tieni odstavujem tu moju holku nech si oddýchne a ja si na variči robím kafčo, paráda.
Prichádza nejaké auto a chlapík ide poobdivovať guzzinku, je to príjemný pocit človek sa cíti tak nejak výnimočnejší no je fakt že tie dva "hrnčeky" po stranách priťahujú pozornosť.
V Kokave nad Rimavicou chcem natankovať už mi svieti kontrolka lenže benzinka je zavretá a pumpára nikde aj keď ma mať otvorené, no nič hádam to vydrží do nasledujúceho mesta tak idem aspoň úspornejšie prechádzam lesmi, sem tam sa otvorí pekný výhľad a už ma víta okres Detva, ešte dolu kopcom, v Hriňovej tankujem. Do Kriváňa prichádzam v celkom hustej premávke na benzínke dopĺňam informácie k môjmu papierovému GPS :D pretože chcem isť bočnými cestami okolo vojenského výcvikového priestoru Lešť je tam krásna krajina.
Cez Podkriváň cestou 526 idem na Starú Hutu kde mi nejak mapa "prestáva fungovať" čoho následkom je 12 kilometrová zachádzka a následných 12 km nazad, je podvečer a ja mám ešte pred sebou peknú kôpku kilometrov ale ved môžem prespať niekde okolo Štiavnice a domov prísť kľudne zajtra.
Ďalšia cesta ma vedie na Kalinku , je to vedľajšia cesta uzučká a v dosť biednom stave aspoň že je čo obdivovať.
Do Senohradu prichádzam po 527 odtiaľ 526 a zasa kúsok po 66 na Krupinu. Na konci Krupiny stáčam vľavo na Žibritov, skôr cestička ma vedie krásnou prírodou Štiavnických vrchov najprv do kopcov a potom v prudkom klesaní až do Svätého Antona, odtiaľ 51 do mojej milovanej Banskej Štiavnice.
No dnes to bude krátka zástavka, rozhodol som sa že už to nemám až tak ďaleko domov tak to skúsim potiahnuť ide sa mi dobre nič ma nebolí, neotláča, nie som unavený tak to bude taký test že koľko znesiem :D.
Takže previesť sa námestím Svätej Trojice, neodmysliteľná foto na pamiatku asi sa nemusím rozpisovať ako je to pekne kto tu bol pozná, kto nie určite a tu raz zastaví :D. Pod námestím ma láka do svojich útrob Divná pani :D.

Normálne si nikde horúcu čokoládu neobjednávam ale v tejto kaviarni majú naozaj výbornú a hlavne tá neopakovateľná atmosféra to treba vidieť ak už zavítate do Štiavnice rozhodne ju neobíďte, no ja dnes musím odmietnuť keď chcem prísť až domov.
Do Žarnovice pokračujem cez Hodrušu-Hámre cesta samá serpentína aj by som si to užíval ale zotmelo sa a cesta je v dezolátnom stave takto som si ju nepamätal. Škoda lebo inak by to bola krásna cesta na motorku a aj krajina je tu krásna. V Žarnovici si chem dať prestávku kafčo a zapnúť navigáciu, nech odskúšam ako to bude fungovať z interkomom, benzinka na ktorú sa trepem celým mestom je zavretá, videl som otvorený bar zo strieškou do ulice ale je nazad cez cele mesto, nevadí vraciam sa a dávam konečne kávu a umývam plexi na prilbe už som skoro nič cez mušky nevidel a bolo to nepríjemne hlavne keď išlo auto oproti, potom ešte nejakú colu, porozprávať zo sympatickou barmankou. Čas mám nikam neponáhľam nech si guzzinka oddýchne, veď posledných päť hodím išla skoro bez prestávky.
Po asi hodinke a pol kopem za jedna a odchádzam, stáčam na Oslany päťsto dvanástkou ale fuuu, zo značkou koniec Žarnovice vidím aj prvé blesky križujúce celú oblohu v mojom smere, tak do toho naozaj nejdem, autom by som to dal s prstom v nose ale motka to je niečo iné a je to 35 km cez hory. Točím to, asi 500 metrov nazad som zazrel penzión tak čo tak tam prespať, lenže je zamknuté a na čísle na dverách nik nezdvíha vedľa v "picérke" mi dávajú číslo na nejakú ubytovňu a ja sa za prvých kvapiek odchádzam schovať nazad pod strechu baru. Vbieham pod ňu aj z motorkou a je mi jedno čo kto povie :D vonku už riadne prší ale ja som to stihol a som suchý.
Volám na číslo čo som dostal, je to nejaká ubytovňa vo dvore bývalej fabriky, motorku že jedine pod strechou ale na otvorenom dvore, to sa mi moc nepáči.
Lenže vonku už sa strháva prietrž, takže rosničky neklamali toto ma chytiť na ceste som do nitky mokrý.
Aby som to ale skrátil, ďalšie asi dve hoďky rieši milá barmanka z miestnym osadenstvom baru kde by som mohol prespať, obvolávajú kde koho kde by sa dala schovať motorka, nakoniec že ju môžem nechať v bare a jeden už veselí pánko mi ponúka aby som prespal u neho, som to vôbec na Slovensku :D. Medzičasom ale prestáva nepršať a tak sa rozhodujem to dokončiť, búrka už tiež odchádza za hory, tak ešte dostávam od pánka číslo ak by náhodou, slečna síce najprv nieje s toho nadšená že sa bude o mňa báť :), ale potom mi radí kde sa dá po ceste schovať a prespať. Poslal som jej na druhý deň esemesku že som prežil :D
Cesta do Partizánskeho je kľučkovanie pomedzi diery na mokrej vozovke vyhýbanie sa polámaným haluziam a kopám lístia po ceste v opare, takže som pred seba videl pár metrov a aby to bolo veselšie do oči mi žiarila prístrojka guzzinky, fakt nechápem kto to tak urobil že to svieti v noci jak sprosté čo najskôr tam musím vymyslieť nejaký potenciometer aby sa to dalo stiahnuť.
V Partizánskom je sucho, káva a keks na benzínke, ďalej to už neriešim začína sa zasa blýskať beriem to podľa navigačného najkratšou cestou v nie legálnych rýchlostiach dedinami ale je po pol noci blíži sa búrka verím že zelený sú niekde na pive alebo doma v postieľke kde sa vidím už aj ja :D .
Za Mníchovov Lehotou odbočujem dotankovať a spúšťa sa dážď, naťahujem nepremok ale dážď ustáva keď vybieham s pod strechy posledné kilometre idem zasa po mojej obľúbenej ceste cez Beckov doma som niekedy okolo jednej v noci, ešte ideme schovať motorku na garáž kde dávam všetko dolu a do auta, doma keď vchádzame do vchodu sa spúšťa lejak a pokračuje až do rána a následne celý ďalší deň ale mne je to už jedno.  

Sedlice - Nové Mesto nad Váhom 500 km   

Niekto sa tu asi pousmeje čo to je cca 1050 km, že to dáva za deň a že to vlastne bol len taký víkendový výlet.
No pre mňa znamenal strašne veľa, v prvom rade som si splnil jeden zo životných snov a  to je spoznávanie "diaľok" na motorke, potom to bolo otestovanie toho čo zvládnem.
Som rád že po ceste som sa cítil v pohode, a už teraz sa teším na budúci rok kedy by som rád guzzinku zobral na môj obľúbený Balkán ktorí mám prejdený Mazdou MX-5 ale na motorke to bude zasa o niečom inom a zasa budem "bližšie" k okoliu a hlavne budem mobilnejší.
A v neposlednom rade som na tri dni unikol od všedných starosti, vypol, "dobyl baterky" a zasa poobdivoval to naše malé ale krásne Slovensko.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE