Balkan Peninsula 2017

na leto 2017 som naplánoval 3 varianty kam pôjdem na motodovolenku...prvá trasa bola do portugalského FARO na známy motozraz, druhá varianta bola prejazd cez chorvátsko, bosnu, albánsko a potom trajekt do talianska... a následne jazda na sicíliu..no a tretia varianta bola, že ak sa mi nebude cheť isť na sicíliu ...tak sa pôjdeme pozrieť do grécka a späť. 

nič nebolo úplne presne naplánované....cieľom bola ako vždy cesta. Vyrazili sme 2 moto, teda 2 páry...ja a priateľka Dominika  a kamoš Martin s manželkou Monikou

prvý deň skôr zrýchlený presun do chorvátska...kvôli počasiu...zo severu sa valiala oblačnosť a zrážky

prvú noc sme prespali v kempe KOZICA  ...skoro nás odfúklo aj so stanmi. Následne sme sa vybrali jadranskou magistrálou ..ako inam ..smerom  na juh. Tak sme si užívali pohodovú cestu jadranskou magistrálou rušenú len silným vetrom a pokutou od polišov.....pretože sme prehliadli značku resp. oranžové svetlo nad tabuľou s 8mimi tabuľkami ktoré zakazujú prikazujú a vysvetľujú že keď fúka silný vietor tak po magistrále nemôžme isť a tak sme dostali pokutu 200 kuna za obe mašiny. Dorazili sme blízko Pirovacu do penziounu Rade http://pansion-rade.blogspot.sk/  majiteľka veľmi milá...ANA..penzion funguje celoročne, cena cca 40-45 za 2 posteľovú izbu na noc.

tretí deň sme sa presúvali znova po magistrále smer juh...okúpali sme sa na makarskej a presunuli sme sa od Medzugorja.

Tam sme strávili jednu noc a hneď ráno sme sa presunuli do veľajšej obce Čitluk do hotela Brotnjo..pretože 4* hotel mal akciu ..2 posteľová s raňajkami za 35Euro...bazén..fitness....tento hotel dobre poznám ....spal som tam minimálne 20x vrelo odporúčam. www.hotelbrotnjo.com    Hneď ako sme sa ubytovali tak sme na lahko vyrazili pozrieť to čo je v okolí zaujímavé.

Kravica..perla v skalách nádherné vodopády a preizračne čistá voda

Radimilja nekropola stećaka Gorica v blízkosti obce Stoalc

Vrelo rieky Buna v oblasti Blagaj. Tam sme si samozrejme dopriali pstruhy na všetky spôsoby

Veľmi chutné jedlo a veľmi príjemné prostredie.

 Po dobrom obede sme sa vybrali pozrieť Mostar - Starý most.

Ďalší deň sme vyrazili z Čitluku smer Sarajevo. Nezvolili sme štandardnú trasu Mostar - Sarajevo cez kaňon rieky Neretva ale pár kilometrov za Mostarom sme v obci Potoci zamierili smer dedinka Humilišani až na priesmyk, kde sa nachádza stará Snežna Kuča.

Cesta z Potoci hore k Snežnej Kuči bola krásna, celkom pekný asfalt a nádherný výhľad. Pri Snežnej Kuči sme sa stretli so správcom, ktorý nám ponúkol ubytovanie ....či už v ,,kuči,, alebo v stanoch vonku. Krásny deň bol pred nami tak sme poďakovali a šli ďalej. Uistili sme sa, či ideme správne smerom na Boračko jezero a aká je tam cesta...pretože asfalt skončil a pred nami prašná šotolinová cesta. Hovoril cca 5-6 km šotolina  potom asfalt...no nespomenul, že asfaltu bude len ďalších 5 km a potom 25 km znova šotolina..cesta nebola až tak zlá..no s plne naloženým GSkom v dvojke s výbavou na 3týždne..žiadna radosť.

Blížili sme sa Boračkemu jazeru, výhľad naň bol nádherný. Pri samotnom jazere je veľa možností ubytovať sa.

Je tam taktiež camp s možnosťou stanovania alebo prenájmu malých alebo väčších chatiek. Na budúce by som sa tam celkom rád ubytoval. Odtiaľ sme sa vybrali smer Sarajevo.

Ubytovali sme sa v časti Faletiči v Dom Restaurant Faletiči, ubytovanie celkom príjemné s cenou 26,- euro pre dvoch aj s raňajkami. Výhodou bolo, že zástavka MHD bola priamo pred hotelom. Majiteľ Adnan, hneď ako sme zaprakovali moto, priniesol 4 vychladené čapované pivá.... asi čítal naše myšlienky :-)

Previezli sme sa busom 10 minut a boli sme v úplnom centre na Baščarii. Poprechádzali sme sa v spleti uličiek dali si samozrejme večeru v najlepšej čevapčinici no a nesmel som zabudnúť dať spraviť náramok s menom ,, ESTER,, pre moju najmenšiu kámošku :-) 

Tu sme ostali 2 noci. Hneď na druhý deň sme si to namierili k pyramídam, do mestečka Visoko.

Boli sme si na vlastné oči pozrieť to čo je stále oficiálne neuznané, že by mohli existovať pyramídy staršie ako tie čo sú v Egypte. Taktiež sme absolvovali prehliadku tunelov Ravne.

Musím povedať že ak by som bol totálny skeptik, tak neuverím ak by som bol totálny nadšenec tak žasnem no pretože som realista musím povedať, že toto príroda nevytvorila a pred 29000 rokmi tu niekto niečo spravil. Takže máme čo bádať skúmať a učiť sa.

Druhý deň ráno o 4:30 Martin s Monikou odchádzali domov. To by nebol Martin, keby  zas niečo okrem zabudnutých kľúčov v motorke nezabudol.  Bol som sa s nimi rozlúčiť pred hotelom a zamkol som  vchodové dvere. Môj mobil mávam na dovolenke vypnutý alebo stíšený no a ako som zaspával stále nepočujem z vonka ten buchot jeho dukaťáckeho dvojválca. Čo som ale počul bolo vyzváňanie telefonu na recepcii. Tak mi došlo, otvorím okno no a on naštvaný , že mu Monika zabudla zobrať bundu zo skrine ...ach keby on nemal tú Moniku, tak sa sám niekde zabudne.

Tak sme ostali na cestu sami ja a Dominika. Udali sme smer – juh – Monte Negro

Vyrazili sme zo Sarajeva smer Goražde ,Foča, Pivsko jazero Žabljak. Cesta okolo Pivského jazera bola prázdna a počasie nám prialo. Následne sme prešli  cez NP Durmitor. Je tam vážne krásne, nebudem opisovať treba sa tam previezť. V Žabljaku  sme sa ubytovali v peknom penzione.

Ďalší deň sme zbehli do kaňonu rieky Tara a ďalej sme sa vybrali smer Podgorica a odtiaľ do Sutomore. Tam sme ostali v penzione len jednu noc  a na ďalší deň ráno sme sa vybrali znova na juh.

Presný cieľ ani nebol stanovený len sme si povedali , že čo tak sa skočiť okúpať do Grécka.

Takže sme sa previezli aj cez albánsky vidiek a samozrejme sme si užili chaos v dopravnej zápche v centre Tirany. Teplota sa vyšplhala až na 41,5 C a to mám overené že teplomer sa od reality moc nelíši.

Prešli sme albánskom a presúvali sa cez Grécko smerom k Thessalonikam. Prvú noc v grécku sme strávili v Chalkidonii v hotely Filipos. Ďalšiu noc  v campingu Natura v blizkosti  Lefkippos. Vážne pekné tiché a milé miesto. Camp hneď na pieskovej pláži.

Po tom cestovaní by sme si chceli aj na pár dní oddýchnuť tak sme sa rozhodli ísť do bulharska alebo ako ho turci nazývajú ,, BULGARISTAN,,.  Do Obzoru, boli sme tam v 2016 a pretože sme boli spokojní, tak nebolo nad čím premýšľať.

No ale keď je to Turecko tak blízko, tak ho aspoň pretranzitujeme. Nebola to dobrá voľba...severná časť Turecka je len rovinatá a tie hodiny strávené na hranici za to nestály. Samozrejme nám hodili moto na X ray control. Užili sme si 3 hodiny čakania v 35 supňoveh horúčave.

Naša cesta už začala naberať smer z juhu na sever….takže smer ,, home,,

Relax pár dní v Obzore na pláži Irakli a následne ako inak cez Rumunsko a  Transalpinu smerom domov. Karpaty sú nepredvídateľné no a na vrchu transalpiny nás privítala neprehľadná hmla a 7,5 C.

Trošíčku zima no po polhodine sa to začalo zlepšovať. Pri zjazde transalpinou sme sa zastavili u tetušky v bufete pri ceste ktorá predáva niečo ako pirohy s džemom a iné pohúťky. Pani je z Moldavska tak nebol problém sa s ňou porozprávať po rusky. bolo to niekde pri preihrade OASA.

prešli sem si zopár pekných miest po ceste a s úsmevom sme smerovali domov.

Počasie už bolo nádherné až na tie 3 búrky v maďarsku...ale podarilo sa mám pomedzi ne krásne preklučovať a prišli sme domov so suchou nohou.

takže ..koľko ma to stálo? To som nerátal v Eurách...ale viem, že som správne investoval čas. Koľko som prešiel kilometrov?  som taktiež presne nerátal..nezáleží mi na tom ..každý deň bol krásny a každý kilometer zaujímavý. Nuda nebola..obzvlášť s Martinom a Monikou, boli sme s nimi a v r. 2016, ale o príbehu ,, stratený kľúč,, ktorý sa udial v r. 2016 napíšem neskôr....ale verte..bude to stáť za to :-)

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE