Tip na výlet: Krátky dlhý trip A a kúsok SLO Álp

Sezóna 2014 je v plnom prúde, a ja váham kam ísť. Keďže tohtoročné počasie moc výletom neprialo, stále sa mi môj trip odkladá. Najskôr nie sú financie, potom čas, potom počasie...a takto stále dokola. Pôvodne som chcel ísť do IT/RAK Dolomitov a Álp, ale nepodarilo sa. Čas ubehol tak, že už je september a ja so svojím kamarátom, s ktorým som prešiel minulý rok UA a RO sa rozhodujeme, že ideme. Avšak znova prišli také lejaky, že celé Rakúsko, teda jeho južná časť mala problémy zo záplavami. Kolegovi dovolenka skončila a tak o týždeň mi neostáva nič iné ako ísť sám. Plánujem iba predĺženú ,,víkendovku“, že v piatok skoro ráno vyrazím a v nedeľu večer prídem...

Tip na výlet: Krátky dlhý trip A a kúsok SLO Álp

Kapitoly článku

18.9.2014 štvrtok večer...

Balím sa už asi tak vyše hodiny a premýšľam, čo mi bude treba a čo nie. Ľudia často nosia
zbytočnosti, a ja tiež nie som výnimkou. Preto redukujem moje veci na minimum a po
dovolenke znova zisťujem, žeby sa to dalo o niečo viac. Ono, niekto povie, že na 3dni stačí
malý ruksak a ísť. No ja si beriem i spací vak, karimatku a celtu. To všetko mi zaberie viac
než jeden bočný kufor. Nabalenú motorku odkladám do garáže s tušením, že ráno isto niečo
pribalím.


19.9.2014- piatok:

Plánujem odchod o 6-6:30 ráno. No zaspím a tak vyrážam až o 7:15. Volím smer Stupava,
tam na diaľnicu až po Graz. Cesta do Bratislavy je fajn, aj keď sa premávka hustí autami
smerujúcimi do BA za prácou. Púšťam si Scalu- kvôli rádiu, avšak Slovenské rádia majú
mizerné pokrytie aby to zachytil malý prijímač. Chytám len A a ČR rádia. Na Záhorí bol silný
vietor, mal som obavy z cesty po diaľnici, ale našťastie sa moje očakávanie nenaplnili a tak
cesta do BA je bezproblémová. V Jarovciach na pumpe zastavujem a odstojím si dlhú radu
kvôli správe „že diaľničné známky na motorky nemáme“. Presne som si to myslel, ale nevadí
skúsil som. Aby toho nebolo málo, k tomu zle odbočím, resp. neodbočím a tak si to šmírujem
na HU hranice. Otáčať sa a do protismeru som ísť nechcel, i keď som bol úplne sám na ceste.
Otočiť sa dalo až na hraniciach, rovno pred očami dopravákov. Po otočke už som nezabudol
odbočiť a prichádzam na hranice, kde hľadám predajné miesto pre známky. Označenie tam
bolo zlé, a tak omylom sa krútim na parkovisku, ako na kurze autoškoly. To že som porušil
XY dopravných predpisov asi nikomu nevadilo, a ani to, že som šiel krížom cez chodník
a pomedzi zábrany. To všetko videl Rakúsky policajt odstavujúc kamióny, ale nevravel mi na
to nič. Kupujem si diaľničnú známku 10dňovu za 4,90€, pýtam si ju v nemčine, no neskôr pri
ďalšom zákazníkovi zisťujem, že predavač bol Slovák. Veru, dávno som si nepokecal
s našincom po nemecky...

Trasa do Wien bola štandardná, premávka zhustená, ale bezpečná. A aby som nezabudol,
nutne som tankoval za krásnych 1,62€!! Do Wien vstupujem v čase rannej špičky, no na
obchvate sa to dalo prežiť a bezproblémovo sa držím v pruhu pre smer I, SLO. Už som sa
nemohol dočkať, kedy vypadnem z okolia Wien. Jazda po 4prúdovke počas toho chaosu mi
nepridávala na pocite bezpečia a pruhy sa postupne zúžili na 3 a neskôr miestami na 2. Táto
diaľnica je spočiatku nudná avšak neskôr sú tu ,,tunelíky“, pekné zákruty a mosty z výhľadmi.

Nuda tu nie je a pre tých ktorí potrebuje rýchly presun je to výhodné. Pred Graz-om stojím
a rozhodujem sa čo ďalej. Rozhodnutie padlo na Wolfsberg. Tam schádzam z diaľnice.
Znova mi klesol stav nádrže, a tak tankujem. Avšak mimo diaľnic sú ceny fajn 1,38-1,407€
za liter. Doplním plnú nádrž a počítam diaľničnú spotrebu, ktorá vychádza cez 5l/100km.

Smerujem si to na SLO hranice, no po ceste ešte zbadám na kopci dáky kostolík, tak sa
k nemu vyberiem. Konečne dáka bočná cestička, ktorú si užívam. Na vrchole je parkovisko,
teda skôr také odpočívadlo, kde stojím a prezliekam si jednu vrstvu termooblečenia. Ku
samotnému kostolu sa nedalo dostať, pretože bola tam závora a ku kostolu ešte chýbalo
500m.

Pri ceste na SLO hranice ešte hľadám dáku reštiku, nejaké to menu, no nikde nič, a keď hej
tak zavreté. Dôvod bol jasný, 14:00 a čas ich siesty, ako som si už dávnejšie všimol. Tesne za
hranicami prichádzam do mesta Dravograd a volím smer vpravo na Ravne na Koroškem
a Črna na Koroškem. V Črne odporúčam smer Koprovina. Z googlemaps som si tu našiel
peknú šotolinkovú cestu a tak ju i hľadám. Konkrétne je to Logarska cesta a vrelo ju
odporúčam.

Pár kilometrov prudko do kopca v stupačkách. Musím si zvykať, že motorka je ťažšia, no
zvykám si rýchlo a sem tam si to ,,brnknem“ do driftíku. Som tu ale sám, tu človek musí byť
opatrný. Postupne narážam i na osady s obyvateľmi. Prichádzam ku obci Solčava, no mierim
to ďalej podľa tabule Sv. Duh. Na mape svoju polohu nepoznám, bo tá má mierku 1:800 000
i keď treba podotknúť, že má tam toho veľmi veľa poznačeného. Vedel som, že mierim späť
ku hraniciam SLO/A. Pokračujem si to po štrkovej ceste a užívam si otvorené panorámy,
ktoré mi príroda ponúka. Stretám i anglicky hovoriace auto obsadené s dvomi dôchodcami.
Čo tu tí robia netuším, a možno ani oni sami netušia. Po skončení tejto krásnej cesty som sa
dostal na cestu do Pavličova sedla, kde vrchol tohto sedla tvorí už spomínaná hranica.
V Rakúsku sa pripájam na cestu č. 82 a znova mierim smer SLO. Tá cesta je ukážková!
Stretám tu mnoho motoriek a je i dôvod. Prvotriedny asfalt s prvotriednymi technickými
zákrutami, nič lepšie už asi niet. Na vrchole je opäť hranica, kde je reštaurácia a ja pauzujem.
Po dokončení občerstvenia sa pripájam za dva cruisery od Triumphu. Na prvom je chlap a za
ním ide na svojom žena. Bál som sa že sa budú šuchtať, ale nešuchtali sa. V zákrutách dolu
kopcom tomu riadne nakladajú, a ten chlapík rieši zákruty jednoduchým štýlom: na začiatku
to oprie o stupačky a krásnym škrkotom ju tak celú prejde“..tento štýl sledujem asi tak 20km
a len krútim hlavou.

Mal som cieľ, že pôjdem do Triglavu, no Slovinské značenie ma napája len na diaľnicu, čo
som nechcel. Idem len naslepo a tak som sa omylom napojil na cestu späť do Rakúska. Po
zistení tejto informácie som to viac neriešil, cesta bola pekná a prázdna, čo sa o tých
predchádzajúcich povedať nedalo. A tak sa opäť ocitám v Rakúsku. Už hľadám i ubytovanie.
Hľadám výlučne kemp, no je vidieť že už Hauptsezon skončila a i ,,Zimmer Frei“ už nie je
,,Frei“. Prichádzam do Klagenfurt-u a chcem isť na Feldkirch im Kärnten. Znova sa
napájam omylom na diaľnicu do Villach-u. Po ľavej strane vidím jazero a tak schádzam
ihneď dolu hľadať dáky kemp. Našiel som tu NIČ!! Akýmsi spôsobom mne neznámym sa
dostávam podľa miestneho značenia cez hory do Osiach-u. Boli to miestne lazy, ale samotný
prechod bol znova šotolinový. V Ossiach-u som našiel kemp, resp. nasmeroval som si to
ihneď od prvého, ktorý som našiel. V kempe na recepcií nik nie je. Chvíľu postávam
a študujem čo a ako. Už sa chystám zvoniť na zvonček, no z diaľ na mňa kričí teta recepčná.
Zdravíme sa a ona na mňa po ,,Americky“ opravím ju so slovami ,,bitte Deutsch“ alebo ,,pa
Rusky“
. Po krátkom rozhovore mi ukáže, čo kde a ako. Je to tu pekné, ale teta mi hútorí dačo
o Maďarsku. Nerozumiem jej, domnievam sa, že tu má dákych motorkárov z HU..Ukáže mi
,,Platz“, páči sa mi to tu a ideme mrknúť na cenu, so slovami: „nejakú lacnú variantu
pozriem“
. Prichádzame opäť do recepcie a ona v tom: „Du bist nicht Ungarich, du bist von
Slowakei“
a ja sa smejem že ,,ja natürlich“ a dochádza mi čo myslela tými slovami predtým.
Ukazuje mi cenu a dohadujeme sa na 16€ na noc, čo je super. Rozkladám sa a idem večerať.
V reštike si dávam pivo a pýtam si omeletu. Slečna nerozumie bo som nepovedal ,,Omellett“
ale ,,Omellette“! Aj sa jej pýtam na heslo ku Wifi, lebo to jediné som sa zabudol opýtať na
recepcií. Slečna na mňa spustila rýchlo a nezrozumiteľne niečo o cenách a o dĺžke pobytoch.
S úsmevom vravím ,,nicht verstehen, ich bin hier nur eine Nacht“...Smeje sa so slovami
,,Momment“ a prinesie mi značkový tablet s internetovým pripojením. Rýchlo pozerám čo
potrebujem a tablet vraciam s ďakovaním. Dojedám omeletu zo 7mich vajec a kusom syra
a platím spolu 12€ za túto ,,ľahkú“ večeru.
Idem drichmať, no dostať sa pod môj ,,antirosa“ systém je trošku problém, ale snažím sa
zaspať. Zisťujem prítomnosť hojného počtu komárov, ktoré ma atakujú. Toto na recepcií
nepovedali!, ale som zvyknutý z rybačiek, zopár štípancov mi neublíži. V noci bolo teplo, ale
padala i rosa asi 3krát. Ráno bola plachta mokrá, a tak ju suším aspoň ako sa dá. Píšem si tieto
všetky poznámky do denníka, ktorý je mojou novou súčasťou motovýletov. Ráno tým
zabijem asi tak 80minút.

Prvý deň cesty 730km.

 

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Průměr: 1.86
Známkováno: 14x

Motokatalog.cz

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.


TOPlist