Grossglockner a Korutánsko

Konečne sa mi darí realizovať môj dlhoročný sen. Pôvodný plán bol ako cez šablónu podobných cestopisov, na 3 dni. Cesta tam, ubytovať sa v penzióne v okolí Zell am See, pojazdiť GG a okolie, cesta domov. Taká sterilita, netvrdím že zlá. V jednom z posledných cestopisov nachádzam inšpiráciu v podobe ubytovania na úplne inom mieste, asi 150 km od GG. Ide o hotel nad dedinou Malta, leží vedľa veľkej priehrady vysoko v horách, akoby na konci sveta, Berghotel Malta. V okolí hotela je atraktívnych viacero ciest na pojazdenie, navyše hotel samotný je umiestnený na konci známej a platenej Malta Hochalmstrasse (9€). Ubytovanie je síce trošku drahšie ako v penzióne, no v cene je „National Karnten Card“, ktorá ponúka obrovské množstvo atrakcií v cene ubytovania “All inclusive“. To mení situáciu a objednávame si pobytový balíček na 4 dni, jeden deň navyše využijeme na jazdu po okolí ubytovania.

Grossglockner a Korutánsko

Kapitoly článku

V skratke čo sme prešli:

Grossglockner Hochalpenstrasse 48 km (22€)
Goldeck Panoramastrasse 14.5 km, 10% (6€)
Malta Hochalmstrasse 14.4 km (9€)
Nockalmstrasse 35 km (8€)
Villacher Alpenstrasse 16 km (8€)
Gerlitzen Panoramastrasse 12 km (?€)
Wurzenpass 6 km
Solkpass
Gerloss Alpenstrasse 12 km (5€)
Triglavski Narodni Park 23 km

Deň 1 – BA – Malta – 516 km

BA – Hainburg – Judenburg – Solkpass – Berghotel Malta

Cestu na ubytovanie riešime kompromisom. Nakoľko máme z jednodňových výletov pojazdené okolie až po Leoben, trasu po Judenburg ideme po diaľnici, ktorá tam končí a schádzame na okresky. Robíme si malú obchádzku cez Solkpass a potom smer ubytovanie. Zo Solkpassu sme celkom sklamaní, povrch nič moc, okolie klasika....nejak nás to nenadchlo, jeden prejazd bude stačiť. Pri fotení tabuľky mi pekne zapózuje prechádzajúci kabriolet.

Ako sa blížime k cieľu, oblaky začínajú sivieť a v diaľke sa blýska. Máme v pláne ísť do nepremokov hneď ako začnú padať prvé kvapky. Tu nás Alpy začínajú fackať za našu začiatočnícku nerozvážnosť a kým stihneme zastaviť, som totálne premočený...dávam teda nepremok, lebo na lepšie počasie to nevypadá. Pokračujeme v jazde, na mýtnicu a ubytovanie snáď prícheme v slušnom čase, ešte za svetla. Mýtne za túto cestu ako ubytovaní a neskôr ako držitelia Karty neplatíme. Povrch je parádny, výhľad a okolie tiež, sme unesení...po ceste míňame niekoľko vodopádov, 5-6 tunelov len tak vytesaných do skaly, v jednom takom tuneli je dokonca vracák.

Cez deň je premávka riadená 3mi semafórmi, nakoľko cesta je na niektorých miestach úzka....
Na prvom, kde sa čaká najviac, je aj časomiera...

Stále prší, štveráme sa opatrne hore, vidina suchej izby a teplej sprchy nás osmeľuje na stále väčšie a väčšie náklony v zákrutách. Nakoniec ideme hore celkom svižne, pneumatiky držia veľmi pekne aj za dažďa a relatívne nízkej teploty (15°C), chválim :).

Pri hoteli parkujeme pod strieškou, kde už jedna motorka stojí (neskôr zisťujeme že je kuchárova).

Na recepcii sa nás ujíma mladý sympaťák, ukazuje izbu a predvádza čo sa ako ovláda. Na vankúši mám čokoládku :).

Ako prvý zapíname radiátor a dávame sušiť všetko čo sa dá. Zo stoličiek zostrojujem stojan na bundu a nohavice.

 
výhľad z izby na Malta Hochalmstrasse

Po rýchlej sprche a prezlečení sa do suchého ideme preskúmať okolie hotela a na večeru do reštaurácie. Tu nastávajú drobné chybičky. Nejak som zle rozumel, že večera sa podáva do 21:00. O trištvrte na osem sadáme za stôl, objednávame si na pitie čaj a pivo. Odovzdávame 2 poukazy na uvítací drink a čakáme na jedálny lístok. Keďže ani po donesení nápojov a čakaní asi 10 minút ho nedostávame, ponúkame sa sami. Vyberám si krémovú cesnakovú polievku a klasika šnicel. Odchytávam čašníka a pýtam sa, či si môžeme objednať jest. Ten nám oznamuje, že sa varí iba do ôsmej, no pri našich zúfalých pohľadoch sa ide opýtať do kuchyne, čo pre nás môžu urobiť. Vracia sa s dobrou správou, niečo malé nám kuchár ešte urobí. Polievka odpadá, šnicel môže byť. Dostávame parádne porcie jedla, obrovský rezeň a kopa hranoliek (9,90€), to je to po čom naše bruchá túžia. Ešte sa pýtam, kedy dostaneme tie uvítacie drinky, v predstave som mal niečo alkoholické, alebo miešané...dostávam odpoveď, že uvítací drink je prvý objednaný nápoj, a teda naše drinky bol čaj a pivo :). Môžeme to ale zmeniť, už sa nám však nechce, platíme a odchádzame spokojne na izbu. Opäť prší, teda skôr leje, hromy a blesky majú v tejto nadmorskej výške (cca 2 000 m.n.m.) oveľa väčší efekt.

Deň 2 – Okolie ubytovania – 412 km

Malta Hochalmstrasse -  Nockalmstrasse – Gerlitzen Panoramastrasse - Villacher Alpenstrasse – Wurzenpass - Triglavski Narodni park - Malta Hochalmstrasse



meniace sa počasie
Ráno stále prší, chvíľami leje, chvíľami prestane aby lialo ešte viac. Nástenka pri recepcii neveští o nič lepšie počasie na ďalšie 3 dni. Po skvelých raňajkách ešte beháme po hoteli, v obchode kupujeme suveníry. Sme rozhodnutí nahodiť nepremoky a vyraziť, prišli sme jazdiť. V mobile pozerám počasie okolia, chceli sme dať dnes GG, ale zajtra tam má byť krajšie, tak meníme plán a dnes dáme okruh po blízkych cestách. Kým vyrazíme aj prestane pršať. Striháme si to dole zákrutami a opäť sa kocháme okolitou prírodou.

meniace sa počasie
Ako prvá prišla na radu najbližšia Nockalmstrasse (8€), na mýtnici ale vďaka Karte zase nič neplatíme. Cesta parádna, povrch skvelý, okolie tiež. Zastavujeme hore na pár fotiek, využívame uzamykateľné boxy pre motorkárov, odkladáme helmy a bundy a ideme na prieskum obchodíku. Po kochačke pokračujeme ďalej, cestou ešte zastavujeme 2x a letíme dole. Páčilo sa nám, tak sa dohadujeme že nabudúce dáme túto cestu ešte raz, ale opačným smerom.

 Teraz pokračujeme dole smerom na Gerlitzen Panoramastrasse nad Ossiaser See. Cesta hore je fajn, ale povrch nič moc a keď na mýtnici zisťujeme, že tu naša Karta neplatí, obraciame to dole, toto si naše peniaze navyše nezaslúži. Začíname byť hladní, tak sa cestou zastavujeme v Lidli a kupujeme jedlo, pitie a nealko pivečko na osvieženie.

Naberáme smer Villach, kde nás navigácia smeruje cez kruhový objazd Na Villacher Alpenstrasse (8€), no odbočka je uzavretá. Pokračujeme ďalej, ale všetky ďalšie smery na obchádzku sú uzavreté a nemáme sa na Villacher Alpenstrasse ako dostať. Zastavujeme na zastávke autobusu, beriem do ruky navigáciu a plánujem väčšiu obchádzku cez 3 okolité dediny, veď všetko uzavreté byť nemôže. Máme šťastie, obchádzka je prejazdná. Čarovná Karta nás vedie cez mýtnicu bez platenia. Povrch opäť bez chyby, radosť šklbať plynom. Hore nás čaká veľké parkovisko, pár áut. Prázdno, parkujeme na vyhradenom mieste pri skrinkách, sme tu len my.

Ideme ešte kúsok vyššie pešo, odkiaľ je krásny výhľad na okolité hory. Všade sa dá posedieť a oddýchnuť si, no tu sú navyše drevené lehátka...necháme sa štekliť slniečkom. Reštaurácia pri parkovisku je zavretá, načíname teda zásoby, nabíjame energiu redbullmi a osviežujeme sa pivkom. Pritom sa kocháme pohľadom na Slovinsko a kopce, ktoré sú zahalené v opare, tak nie sú moc vidieť.

 V pláne máme ešte pozrieť Goldeck panorama strasse, ale keďže väčšina týchto ciest je po 18:00 uzavretá, rozmýšľame čo ďalej, je totiž niečo po 17tej. Asi to nestíhame. V tom mi pohľad skončí na tabuľku panorámy a vidím magický nápis Wurzenpass.

Padá rozhodnutie skúsiť ho stihnúť. Nakoniec je to v pohode, otváracie hodiny pre motorkárov nie sú a prechod je zdarma. Povrch je fajn, akurát vo vracákoch sú mačacie hlavy, ale ide sa dobre. Okolie je nádherné, páči sa mám tu. Cestou sa fotíme pri tanku.

Pomaly by som mal tankovať, ideme na pumpu a rozmýšľame čo ďalej. Kratšia je cesta späť, ale večeru na hoteli už nestíhame, tak volíme dlhšiu trasu cez Triglavski Narodni Park a nazad cez Taliansko. Nádhera !!!.

 Ďalej už letíme na hotel a užívame si nočnú jazdu po Malta Hochalmstrasse, na izbe sme niečo po večierke, 22:00 :).

Deň 3 – Grossglockner – Krimmel - Gerloss - 525 km 

Malta Hochalmstrasse – Reisseck – Grossglockner – Krimmelské vodopády – Gerloss Alpenstrasse – Grossglockner Hochalpenstrasse - Malta Hochalmstrasse

Patrilo by sa pobehať aj po priehrade a skúsiť atrakciu „skywalk“. Okolie hotela je krásne, obrovská priehrada si pýta prechádzku a skywalk je zážitok, hlavne pre mňa so strachom z výšok.

hotel


cesta na recepciu


priehrada a skywalk


 

Po vychutnaní si Malta Hochalmstrasse ideme na hlavný bod nášho výletu, Grossglockner Hochalpenstrasse. Cestou ešte zastavujeme v Reissecku, chceme ísť na zubačku s poriadnym stúpaním. Kupujeme si lístok (19€/os) vďaka Karte zadarmo, 12:40 sa postavíme do radu. Cesta hore má trvať pol hodinu, hodinka a kúsok zdržania ma nezabije. Číslice 15:40 vo mne vzbudzujú podozrenie, pýtam sa v pokladni pre istotu čo to znamená. Je to čas našeho návratu dole. 3 hodiny ničoho z pohľadu motorkára. Sme nalomení, posledné presvedčenie nenastúpiť nastáva keď vidíme aký vagónik prišiel dole. Keďže tu nie sú skrinky pre motorkárov, bundy a helmy máme v rukách, vidina státia pol hodiny v preplnenom vozni s plnými rukami, pri tropickej teplote 33°C nám velí odchod smer GG.

 Navigácia nás vedie smerom na GG. Od Grosskirchheimu ale nejdeme po rýchlej ceste údolím, ideme kľukatou a úzkou cestičkou v kopcoch medzi dedinami, premávka nulová....balada. Na normálnu cestu sa napájame až v dedinke Fleiss, šup to hore na Grossglockner Hochalpenstrasse (22€), mýtnicu opúšťame opäť bez platenia. Keďže ideme spodom, naše prvé odbočenie na kruhovom objazde smeruje k Franz Josef Hohe. Predbiehame autobus a pár áut, premávka je slabá, vôbec to nie je také hrozné ako som čítal v mnohých cestopisoch. Viem si ale predstaviť ako premávka v plnej sezóne môže pokaziť dojem z jazdy na GG. My si ju užívame plnými dúškami. V jednom vracáku musíme zastaviť, pred nami ide autobus, cez cestu prebehujú ovce, jednej sa zapáčilo niečo v strede cesty a pekne to čuchá. Vôbec jej nevadí, že autobus je pol metra od nej...

 Kúsok pred parkoviskom sa vytvorí z áut súvislý rad, ktorý hravo obiehame. Na vyhliadke parkujeme, na námestíčku sadáme do loďky a fotíme sa, obdivujeme vedľa parkujúce Aston Martiny.

Majú tu nejaký zraz. Ešte volám frajerke, nech si pozrie webkameru, že som tam, nech ma sleduje. Prebehnem obchodík so suvenírmi a idem si sadnúť na terasu do reštaurácie. Beriem si na tácku šnicel so zemiakmi, klobásu zabalenú v slaninke a nealko pivko. Obsluhuje ma asi 70 ročná seniorka, objednávam si nemecko/anglicky, ale rozumieme si. Keď platím pri pokladni za svoju nádielku 22€, prichádza za starou paňou nejaký turista, po anglicky jej ďakuje a ona mu perfektnou angličtinou odpovedá a ešte chvíľku spolu konverzujú...úplne mi padla sánka.


Ešte ideme poobdivovať svište.

 

 Nakopávame mašiny a presúvame sa na Edelweiss spitze. Cesta je takmer bez premávky a ubieha veľmi svižne, prebehneme dvoma tunelmi a zastavujeme na parkovisku.

Tam na nás okrem krásnych výhľadov čaká aj nejaké testovacie auto, ktoré neustále krúži po parkovisku a behá hore dole vracákmi z mačacích hláv.


Ideme pozrieť ďalšie svište, je tu jeden veľký „maco“.

 Pokračujeme ďalej, užívame si skvelú cestu a ani sa nenazdáme, už sme dole pri mýtnici. Smerujeme do Zell am See, kde chceme natankovať. V mestečku je našim smerom brutálna zápcha, dole je tropické teplo, tak sa rýchlo pretlačíme na prvú pumpu. Namiesto krátkej obhliadky mesta ideme na smer Krimml, pozrieť vodopády a Gerloss Hochalpenstrasse. Cestou tam to nevidíme moc ružovo, sivé oblaky nad cieľom neveštia nič dobré. Krimmelské vodopády fotíme z diaľky...nejak nás nenadchli, viac sa nám páčia vodopády pozdĺž Malta Hochalmstrasse.


krimmeské vodopády



vodopády pozdĺž Malta Hochalmstrasse

 Pokračujeme na Gerloss Alpenstrasse (5€), cesta fajn, pohľad na vodopády je pekný. Zastavuje nás mýtnica a zaráža fakt, že tu naša čarovná karta neplatí, nuž, opustili sme Korutánsko...rozmýšľame čo ďalej, 5 eur nás nezabije, ale ak si to prejdeme celé, nestíhame otvorenú mýtnicu na GG, navyše to počasie...je nám prednejší GG. Otáčame to teda dole a robíme dobre. Posledné vracáky už začína pomaly pršať, futašíme rýchlo preč. Cestou do Zell am See sa rozprší trochu viac, je to už na nepremoky ale kašleme na to, musíme tomu dažďu uniknúť. Darí sa nám to a na mýtnicu na GG prichádzame suchý, 15 minút pred záverečnou. Začínajú sa pravé orgie, lebo za celých cca 50km sme predbehli jedného cyklistu a v protismere sme stretli asi 4 motorky. Sme tu samy!!! Nulová premávka, celá cesta iba pre nás, náš súkromný GG :). Parádny zážitok...

 Tu zisťujem a dávam za pravdu človeku z internetu čo tvrdil, že variátor  sa na GG nedá poriadne roztočiť a do kopca to ide iba 60 km/h. Cestou sem som to do kopca rozbehol v pohode na 100vku, ale týmto smerom je to strmšie a vybavím si spomínané tvrdenie. Naozaj miestami dostáva motor zabrať a rýchlosť sa zastavuje na 60 km/h v tých najstrmších vracákoch a stúpaniach...toto bolo jediné miesto, kde som pocítil obmedzenie skútra a variátoru...ďalšie kilometre to už bolo svižnejšie a šiel som rýchlejšie..

Niekde hore zastavujeme na parkovisku kvôli posledným fotkám. Začne trochu fúkať a vietor mi zhodí rukavice zo skútra. Zaťažím ich helmou a keď sa vzdialim, padá mi helma na zem. Trošku nešťastne, rovno na interkom, ktorý celý odletí. Ulomil sa malý výčnelok, ktorý sa zahákne na držiak na helme. Ten po chvíľke hľadania nájdem, ale na opravu potrebujem sekundové lepidlo, ktoré je doma...cuplík dám teda do vrecka a pokračujem s interkomom len tak zaveseným na ramene na kábliku od slúchadla. Pohoda. Pokračujeme dole, opúšťame GG a letíme na hotel už rýchlejšou cestou cez Lienz. Opäť si užívame nočné svišťanie po Malta Hochalmstrasse a na izbe sa objavíme niečo pred polnocou.


 cestu údolím nám osvetľuje mesiac...


Deň 4 – Goldeck Panoramastrasse – Nockalmstrasse - BA – 498 km 

Ráno sa balíme, ideme na skvelé a výdatné raňajky, odhlasujeme sa z izby. Smutne vraciam kľuč s prísľubom, že nabudúce prídeme aspoň na týždeň. Mašiny nabalené, ideme ešte do baru na posledný drink, robíme fotky na terase „lode“.

Štartujem a prichádzajú prvé technické problémy. Voľnobeh je v pohode, no po pridaní plynu sa skúter dusí, cukne, naberie druhý dych a už ide v pohode...keď spomalím a chcem opäť zrýchliť, skúter opäť dusí, 3 krát zašklbe a pri dosiahnutí 4000 otáčok ide ako raketa. Pri zastavení motor zhasne. Tipoval by som to na dochádzajúci benzín, no palubný počítač ukazuje 3 paličky z 10 a slušný dojazd 110km.  Netuším čo sa deje, napadajú ma katastrofické scenáre ako sa dostať domov a nálada padá na bod mrazu.  Fotím si ešte vodopád, motor zhasne.

 Našťastie ide vždy v pohode naštartovať, pri rozbehu kuckáme až mám pocit že opäť skape, no potom sa zase rozbehne a letíme. Celú cestu sa snažím držať otáčky nad 4000 a rozmýšľam čo budem robiť pri prejazde mestom...s obavami dorazím dole do dediny na pumpu, tankujem plnú. Nalejem tam 12 l, v nádrži teda boli ešte 3 l, palubný počítač teda nekecal, paliva bolo dosť. Po naštartovaní sa zdá byť ale problém vyriešený, našťastie. Skúter sa rozbieha akoby sa nič predtým nedialo, obnovujem teda plný optimizmu pôvodnú trasu návratu domov.

Ideme si pozrieť ešte Goldeck Panoramastrasse (6€), ktorú sme predtým nestihli prebehnúť. Keďže nám Karta ešte platí, cez mýtnicu ideme zadarmo. Cesta je v pohode, výhľady krásne. Dôjdeme na parkovisko plné áut, no ľudia nikde. Všetci išli hore lanovkou, v kase je prázdno, tak nás ani nenapadne ísť hore.

 Robíme si fotky kravičiek, prichádzajú na lúku kozy a som svedkom boja o teritórium. Mladé býky výstražne odoženú kozy zo svojej lúky…

tie cupitajú po parkovisku preč, zapáčia sa im moje rukavice a ľadviňák a trochu ma obťažujú :).

Robíme si malý piknik, niečo si zajeme, tankujeme energiu nápojom Speed 8, ktorý by nás mal udržať v strehu 8 hodín.

 Nasadáme na mašiny a ideme smer Nockalmstrasse, páčila sa nám, tak ju dávame opačným smerom. Hore na parkovisku si ledva nájdeme miestečko, pretože jedno parkovisko pre motorky okupuje český autobus a druhé okupujú českí turisti z toho autobusu vystúpení :). No krása :). Pokračujeme ďalej, začína pršať…nepremoky nedávame, veď o chvíľku prestane…prší stále viac, až sa dostavuje efekt kocky ľadu. Ten nastáva, keď z bundy stečie studená voda do nohavíc a ja mám pocit, že som si pytlíkom sadol na kocku ľadu…nevadí, ideme postupne dole, užívame si posledné kilometre cesty, keď po jednom vracáku sa mi v protismere ocitá motorkár. Som z toho zmätený, chvíľu mám pocit že ja som na zlej strane, presvedčím sa že som OK a on ide zle, míňame sa asi meter…čas sa mi zastavil ako v Matrixe a ja mám čas rozoberať naše postavenie ako šachovú partiu…o chvíľu som zase v realite, pýtam sa brata či to má natočené a ja ešte ďalších pár zákrut nechápavo krútim hlavou…

 Opúšťame Nockalmstrasse a cez Ramingstein a Predlitz naberáme smer Bratislava. Oblaky neveštia nič dobré, po prvom lejaku prichádzajú cestou ďalšie dva. Nepremok na sebe stále nemám, som do nitky premočený, kašlem na to. V Judenburgu sa napájame na diaľnicu a šinieme si to rýchlim tempom domov. V daždivom počasí mám tendenciu hnať, zastavovať iba kvôli tankovaniu. Držím stálych 140. Pred Semmeringom už neprší, stojíme na pumpe, dopĺňame seba aj motorky. Pred Viedňou ideme zase do búrky. Nad Eisenstadtom hromy blesky až po Bratislavu. Už sa len tak pousmievam v helme, štvrtá búrka v jeden deň bez nepremoku ma nerozhodí.

Domov prichádzam ako inak - mokrý. Zhadzujem všetko zo seba, napúšťam vaňu horúcou vodou, zatiaľ dávam variť vodu v kanvici a zalievam si čaj a vifonku s nasekaným cesnakom.
Ešte jedno pivečko a krochtám si blahom ako prasiatko, máme za sebou krásny Výlet :).


Drobné zhrnutie :
- prešli sme asi 2 000 km
- orientačné náklady : 120 ubytovanie + PHM 116,56 + dialničná známka 11,50 + jedlo 58 + suveníry 32 = 281,50 €

Koľko by sme platili za mýto, ak by sme nemali "Kartu"

Grossglockner Hochalpenstrasse 22
Goldeck Panoramastrasse 6
Malta Hochalmstrasse 4x9= 36
Nockalmstrasse 2x8= 16
Villacher Alpenstrasse 8
Reissec lístok na "zubačku" 19

Spolu 107 €

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Průměr: 1.70
Známkováno: 10x

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.


TOPlist