Faro 2012 alebo Veľký okruh Pyrenejským poloostrovom.

10.7.2012

Ráno sme vyrazili do Barcelony. Cesta bola bezplatná a vo veľmi dobrom stave. Palác Montjuic sme našli veľmi rýchlo. V meste bolo neskutočné teplo a bufety ponúkali občerstvenie za vysoké sumy. Ďalšou pamiatkou ktorú sme chceli navštíviť bola Sagrada Familia, nachádza sa v centre mesta umiestnená medzi blokmi a obchodmi. Trvalo nám 45 minút kým sme to našli, ale riadne sme sa potrápili v nebezpečnej premávke a nekonečných jednosmerkách. Nakoniec sme parkovali pred katedrálou. V podvečerných hodinách sme smerovali  do Taragonny a  večer sme zakotvili vo veľmi útulnom kempe La Plana.

11.7.2012

Ráno sme sa stihli okúpať,  kemp bol hneď vedľa piesočnatej pláže. Museli sme prejsť tunelom, nakoľko kemp od pláže oddeľovala železničná trať. V ten deň sme mali v pláne zábavný park Port Aventura. Bolo tam neskutočne veľa ľudí. Dlho sme čakali v rade na odloženie batožiny a aj na lístok.  Asi 2 hodiny sme čakali na 1. Atrakciu a potom sme postupne pochodili všetky atrakcie a nakúpili suveníry.  K večeru začalo popŕchať  tak sme sa neplánované vrátili do kempu La Plana.

12.7.2012

Čakala nás cesta do Zaragozi, ktorá rýchlo ubehla. V meste sme vďaka  dobrému značeniu rýchlo našli katedrálu. Cestu obklopovala rovná krajina, červenej farby, ktorá pripomínala púšť. Do predmestia Madridu sme dorazili podvečer a podarilo sa nám nájsť pohodlný kemp, ktorý však viedla dosť nepríjemná pani , ktorá sa odmietla ozvať po anglicky aj keď zjavne rozumela. Areál kempu strážil lenivý doberman s vtipným menom Hurka. Ráno sa nám podarilo odfotiť Dalmatínca za volantom karavanu, ktorý zaparkoval vedľa nás.

13.7.2012

Ráno sme sa pobrali do centra Madridu mali sme v pláne pamiatky.  Prekvapila nás príjemná premávka  v porovnaní s inými metropolami ako Barcelona, Rím, Bukurešť. Parkovanie sme riešili po „Taliansky“ na chodníku. Prvým bodom záujmu bol palác de Linares, ktorý bol zatvorený. Nakoľko    je otvorený iba cez víkendy. Náladu nám vylepšil fakt, že do múzea Prada sme nemuseli platiť vstup ako študenti.  Postupne sme obehli  Plaza Major, Palac Royal. Obed bol opäť Mc Donalds. V popoludňajších hodinách  sme vyrazili smer Toledo, kde nás nepríjemne silný vietor nútil cestovať rýchlosťou iba 80km/h. V oblasti La Mancha  v kraji známeho rytiera Dona Quijote sme si obzreli veterné mlyny s ktorými bojoval. Ako sa zvečerievalo vydali  sme sa  na cestu smer Cordoba. Pri hľadaní kempu sme narazili na problém , nakoľko tam žiadny nebol.   Rozhodli sme sa spýtať na čerpacej stanici, no pumpárov odhad 30km bol poriadne neobjektívny. Okolo polnoci sa nám konečne podarilo objaviť kemp kde správca chcel od nás od polnoci do rana 25eur a ani o cent menej. Pozdravili sme ho spŕškou slovenských vulgarizmov , a bolo nám jasné ,že dnes to bude na divoko. Stanovali sme presne na rozhraní krajov La Mancha – Andaluzia.

14.7.2012

Zistili ,že stanujeme pri akejsi farme , kde na nás dosť začudovane zazeral majiteľ ,ktorý ráno prišiel vypustiť  dobytok.  Neďaleko  pred mestom Cordoba  ma poštípala včela do predlaktia  , preto sme boli nútený zastaviť na čerpacej stanici. Po chvíli nás príjemne od chrbta zaskočil slovenský kamionista z Dolného Kubína. Nečakané stretnutie nás tak zaskočilo , že z prvých sekúnd rozprávania sme neboli schopný rozpoznať či ide o Slováka alebo Čecha.  Po chvíľke blúdenia sme  našli najznámejšiu pamiatku ktorou je mešita prestavaná na chrám.  Je to najväčšia moslimská stavba  v Európe. Úzke uličky , pouličný predajcovia v nás evokovali silný vplyv islamu. Na obed sme si dali Pakistanský kebab. Naše  ďalšie kilometre nás zaviedli do mesta Granada , kde sa nachádza pevnosť Alhambra. Z časových dôvodov sme ju nenavštívili a vydali sme sa smer Pico Veletta – najvyšší vrch pohoria Sierra Nevada. Prekrásna príroda  krajina ako z filmu  nás doviedla na parkovisko v nadmorskej výške 2500mnm. Na samotný vrchol  sme sa nedostali , nakoľko sa zvečerievalo a nežnejšej polovičke sa nechcelo šlapať na vrchol.  Zhodli  sme sa , že nabudúce ho pokoríme. 
Kemp sme našli podľa mapy  v Granade. Našou  veľmi základnou španielčinou sme profesionálne vybavili kemp za 19€.

15.7.2012

Nasledujúci deň sme sa rozhodli oddychovať, preto sme už v poobedňajších hodinách našli natural kemp San Miguel za 15€ asi 300 metrov od pláže. Do večera sme sa motali po pláži, jedli špageti popíjali pivo, cestou do kempu sme si kúpili obľúbený nápoj  sangriu. Podvečer sme robili veľké pranie, nakoľko sme mali dostatok času.  Spoločnosť nám robila malá drzá mačka , ktorá sa nebála sama ponúknuť všetkým čo videla.

16.7.2012

V ranných hodinách sme sa vydali na cestu smer El Chorro, kde sa nachádza cesta kráľov (Cammino del rey).  Po 50tich kilometroch obchádzky sme El Chorro konečne našli. Pred túrou sme sa posilnili pizzou v miestnom pube, ktorá nám veľmi nechutila.  Chodníky ktoré visia nad priepasťou sú pre verejnosť zatvorené , nakoľko sú  v dezolátnom stave. Niekoľko horolezcov si aj tak trúflo . My sme sa k ním chceli aspoň čo najviac priblížiť . Museli sme preto prerúčkovať po zábradlí a následne prejsť cez asi 100metrov dlhý železničný tunel, kde pred 5 minútami šiel vlak. Cestou k Gibraltaru sme sa zastavili v meste Ronda, ktoré pre naše prekvapenie nemalo žiadny obchod ani supermarket.  Ceny kempov od Malagy po Gibraltar boli neprimerane vysoké, až 35€ za noc. Napokon sme naslepo odbočili v poslednej dedine pred Gibraltarom a šli pri pláž, kde sme náhodne  našli kemp za 17€ ktorý bol perfektne upravený   a mal aj wifi.

17.7.2012

Stan sme nechali postavený,  v kempe ostávame aj ďalšiu noc. Vstup do Gibraltaru sprevádzala pasová kontrola a prejazd cez letisko, ktoré križuje  jedinú prístupovú cestu. Po vstupe sme sa okamžite cítili ako v Anglicku, ceny v librách červené telefóne búdky.  V strede pevnosti sa nachádza lanovka na vrchol hory. Lístok stal v prepočte asi 14 eur , v ktorom bola zahrnutá cesta nahor a späť. Dal sa dokúpiť aj lístok do prírodnej rezervácie opíc ktorý sme si našťastie nekúpili. Našťastie preto , lebo ani lístky na lanovku nik nekontroloval a dvere do rezervácie boli otvorené  a jednoducho sme tam šli. Gibraltarska hora je jediné miesto v Európe kde žijú voľne opice.  Boli všade od najmenších po najväčšie. Skákali po ľuďoch, autách. Mali tam vyhradené miesto na zeleninu a ovocie, inak bola pokuta za kŕmenie 500 libier. Ďalšou zaujímavosťou  Gibraltaru je 100 tonové delo  z ktorého nebolo nikdy vystrelené a vojenské múzeum. V podvečer sme si prešli main street a pobrali sa do kemu a na pláž. Vlny boli obrovské pláž prázdna ,červená vlajka vyvesená, no aj napriek tomu sme sa ovlažili.

18.7.2012

V doobedňajších hodinách sme boli  v Seville parkovali sme neďaleko vežičky, ktorá nám pripomínala Bielu vežu z Tesaloník. Navštívili sme katedrálu, ktorá patrí k najrozsiahlejším kostolom na svete. V rade na lístok sme započuli rodnú Slovenčinu. Súčasťou komplexu je aj veža z ktorej je vidno celé mesto. Stúpanie do nej bolo nekonečne dlhé. Po nákupe suvenírov sme sa konečne vybrali k hlavnému cieľu našej cesty, do Potugalského Fara. Pri výjazde zo Sevilly sa nám opäť podarilo skriviť ŠPZ o niečo viac. Cestou sme zažili najväčšiu horúčavu počas celej cesty. Motor sa nedokázal schladiť pod 105stupňov, museli sme sa obliecť aby nás vzduch nepálil. Na každej čerpacej stanici sme kupovali minimálne 1L vody na pitie. Vo Fare nás tabuľky naviedli na zraz. Našli sme dobré miesto na kempovanie.  V podvečerných hodinách sme sa zvítali z Mišom a Gabom zo Slovenska , ktorý sa k nám pripojili. Vstupenka  zahŕňala 3 krát jedlo 1krát víno a sardinky, tričko odznak ,pivo a zlosovanie o hlavnú cenu Harley Davidson Sportster  a zájazd na zraz do americkej Daytony + kopec koncertov ako napríklad Apocalyptica a Billy Idol.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE