Polnočné slnká

Piatok 21.6.2013

Letný slnovrat, všade na sever od polárneho kruhu slnko nezapadá. Vyrážame narýchlo o deviatej, bez raňajok, je slnečno, na oblohe iba zopár obláčikov... Po dvadsiatich kilometroch zisťujem, že ranné rituály nedokážem oklamať. Chvíle súkromia v kríkoch s výhľadom na plťky v malebnom Lyngenfjorde však stoja za to zdržanie. Snáď to aj spolujazdci takto prežívajú... Zo snenia ma preberá esemeska z domu, že môj dvojročný junior si stavia domček z kartičiek – a že jedna z nich je môj európsky zdravotný preukaz :-/

Zanedlho sa vody Nórskeho mora strácajú a my pokračujeme vnútrozemím. Z juhu nás víta nepekná sivá hradba oblakov, dohadujeme sa, či neísť preventívne do nepremokov. Jozef nás upokojuje, je vidieť, že o tejto problematike má už čo-to naštudované... O 10 minút sa už v daždi tlačíme v autobusovej zastávke. A to som ešte pri urýchlenom vystupovaní z motocykla zabudol vysunúť bočák. Našťastie ani škrabanec, kufre kvalitne pérujú... Po 50-tich kilometroch dážď ustáva, pred Narvikom odbáčame na Lofoty. Vtedy je už jasno a 21´C, naša najvyššia teplota v Nórsku, a to sme ešte zhruba 300km nad polárnym kruhom . Na samotné ostrovy vstupujeme vkusným mostom ponad úžinu, žiaľ, zase pribúda oblačnosť.

Lofotom podľa mňa chýba iba jediné – slnko. Nasledujúcich asi 160km je napriek tomu nádherných. Z mora vyrastajúce strmé zelené kopce miestami sa strácajúce v oblačnosti, prekrásne výhľady na more, scenérie s červenými domčekmi v zátokách, množstvo zákrut, premávka minimálna, tunely kratšie ako 3km sme v Nórsku už ani neregistrujeme.

K večeru začína jemne pršať a tak sa rozhodujeme pre chatku (20e/os.) v nádhernej zátoke neďaleko Valbergu.

Deň šiesty 556 km, spolu 4.311 km

Sobota 22.6.2013

Doobeda sa nikam neponáhľame, vysedávame na verande a suchármi kŕmime čajky. Na motorky sadáme až pred 12-tou. Prestalo pršať, je však stále zamračené. Ostáva nám úsek do Moskenes, odkiaľ máme v pláne pokračovať ďalej trajektom. Táto časť je však jednoznačne najkrajší úsek z celých Lofotov, čomu zodpovedá aj množstvo fotopáuz.

Pokračujeme až do A, z neznámych dôvodov sa nám ale nedarí nájsť tabuľu označujúcu obec. Vraciame sa do Moskenes, zo zálivu akurát odchádza trajekt. Je 14.20 takže nám to nevadí, veď pôjde ďalší... V infocentre sa dozvedáme, že presne o 7 hodín. Vonku sa rozpršalo, takže s Lacim ostávame v miestnej reštike na kávu, šnicle a pokec, Jozef sa vracia do A, nachádza tabuľu a robí spomienkové foto. Trajekt na pevninu (41eur) odchádza o 21.30, je stále zamračené, napriek tomu je svetla dosť.

Stojíme na palube a fotíme vzďalujúce sa Lofoty...

Deň siedmy 89 km, spolu 4.400 km   

Nedeľa 23.6.2013

Bodó. Zamračené, občas jemne mrholí, asi 30min po polnoci. Otvorený kemp ani nehľadáme, stan sa nám stavať zatiaľ nechce, takže ideme ďalej... Zanedlho stojíme pri Saltstraumen – miesto s údajne najväčšími prílivovými vírmi. Nasleduje nádherných 50km „nočnou“ krajinou – žiadna premávka, popri fjorde, v kopcoch, občas v hmle s viditeľnosťou 10 metrov, popri ceste soby, na ceste ovce... a v lese na čistinke v hmlistom opare pár metrov od nás - los. Hovado väčšie ako kôň. Tvári sa prekvapene, rovnako ako my. Chvíľu čumí, potom zahúka a rozbehne sa, našťastie opačným smerom. Mám pocit, že snívam... chce to redbull a cigaretu.

Dostávame sa na hlavný ťah E6 smer Mo i Rana, jemne mrholí, sme však ochotní stavať stany. Osud nám však nepraje, nasleduje stúpanie na náhornú plošinu, teplota klesá, zdvíha sa vietor a nikde nevidíme kúska zeme, do ktorej by sa dali zapichnúť skoby stanu. O 4-tej nadránom sa objavuje turistické centrum – nórsky polárny kruh. Ešte nestihli otvoriť, takže celé aj s parkoviskom patrí iba nám. 

Jozef s Lacim žhavia svoj digitálne fotoaparáty, ja využívam čas na krátky relax na opustenej detskej hojdačke... O pol šiestej líhame do stanov neďaleko akejsi telocvične, z druhej strany hučí rozbúrená rieka.

O 11-tej zase všetko zbalíme a smerujeme na juh. Za zmienku stojí fotogenická, vodopádová a zákrutová oblasť Trofors pod Mosjøen, slniečko zase pečie, premávka je minimálna, urobili sme dobre, že sme sa na cestu vybrali pred letnými prázdninami. Na opustenom odpočívadle varíme kávu, vedľa postávajúca drevená dvojkadibudka by luxusom do vrecka strčila hocakú slovenskú drevenú kadibudku. S Jozefom krochkáme od spokojnosti.

Zvyšok dennej etapy je už iba presunový, terén postupne klesá, príroda je však naďalej prekrásna. Večer zakotvíme na brehu zálivu v kempe asi 70km pred Trondheimom, kašleme na stany. Z troch cenových hladín chatiek vyhráva tá prostredná – s kuchynkou (23e/os.), plánujeme pranie.

Deň ôsmy 652 km, spolu 5.052 km

Pondelok 24.6.2013

Prádlo uschnúť nestihlo, tak naťahujem šnúry na chatku. Slnko pekne hreje, popíjame ranné kafé na terase.

Asi o 10h vyrážame, prepasírujeme sa cez plný Trondheim a zvolíme smer Kristiansund. Premávka sa zase stráca, pribúdajú zákruty. A žiaľ aj oblaky a jemný dážď. Pri vystúpení z 8-eurového trajektu je však zase slnečno. Blíži sa Kristiansund, pribúda áut. Mesto prechádzame bez zastavenia, nasleduje podmorský tunel a sme na ďalšom ostrove, najprv však musíme nechať zopár nórskych korún ako mýto za Atlantickú cestu. Slnko svieti, príroda a scenérie sú nádherné, je 18´C

Samotné mosty sú ale pre nás sklamaním. Na fotkách to vyzeralo parádne, ale za niečo stáli akurát dva mosty. Ostatné sme ani neregistrovali. Napriek tomu úsek prechádzame niekoľkokrát hore-dolu.

Po zastavení vysvetľujeme zmätenému Lacimu, že sme to tak aj chceli. Smolka, mal si zapnúť komunikátor :) Nasleduje fotopauza na ostrovčeku s rozlohou asi 100 x 40 metrov, kde sa okrem nás tiesni aj obsah asi troch autobusov a ôsmych karavanov. Po hodinke pokračujeme na Molde, nasleduje tunel a náááádhernýýý most Bolsøybroa. Potom ešte trajekt na pevninu a už je tu krásna prietrž mračien, nepremoky sú samozrejme zbalené v kufri. Uháňame okolo Romsdalsfjordu, trúbime na zvolenskú oktávku, vodič sa ale tvári nechápavo. Vopred vyhliadnutý kemp v Andalsnes je samozrejme plný, ponúkajú nám chatku bez vody v susednej dedine za nejakých 130eur. Nachádzame však slušný kemp s kuchynkou za polovičnú sumu. Prietrž mračien práve skončila :-/

Deň deviaty 443 km, spolu 5.495 km

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE