Tuscany 2014

Tento rok sa cieľom nášho poznávania stalo Toskánsko. Taliansko absolvujeme posledných 14 rokov takmer každý rok. Ani si vlastne nepamätám , v ktorom roku s tých spomínaných 14, som tam aspoň neprechádzal . Proste, som si to Taliansko tak nejako obľúbil. Viem , že mnohým nesedí ten naturel Talianov , ten ich životný štýl . Osobne si ale myslím , že Taliani sú oproti nám Slovákom -  uvoľnenejší. Z veľa vecí si nerobia problém a treba rešpektovať ich denný odpočinok – siestu. Nikdy som sa však nestretol s tým , že by ti nepomohli. Vždy sa problém dokáže vyriešiť . Treba len dobre opísať problém a nechať to na nich...

1.deň,  Handlová – Meolo

     O tom, kde sa pôjde, sa u nás doma rozhodne vždy do konca januára. Začne sa plánovať cesta a v prípade potreby bookovať trajekty a ubytovanie.

Najradšej na absolvovanie dovolenky mám termín od posledného májového týždňa, do polky júna. To ešte v turistických centrách nie je taký „frmol“. Plán bol spať v stane , ale mesiac pred odchodom sme sa rozhodli pre spanie v apartmánoch. Zvolili sme tranzitný bod na prespanie niekde pri Benátkach - v mestečku Meolo .
http://www.bedandbreakfastlecipressine.it/Spíme na farme /cena 58 eur s raňajkami za noc a dve osoby/, kde je možné   ochutnať výrobky domáceho pána. Hlavne dobré víno. Ubytovanie je veľmi príjemné, čisté , s možnosťou parkovania motocyklu pod strechou. Aspoň nám to bolo umožnené. Prekvapenie na ráno , ktoré som ale tušil pretože izba bola orientovaná na sever a potešilo ... na svitaní krásny výhľad až na Dolomiti !

2.deň,  Meolo – Sant´Agata Bolognese- Limite Sull Arno

    Po raňajkách pokračujeme do Bologne. Náš dnešný cieľ je prejsť do Limite Sull Arno. Miesta, kde budeme najbližších 5 nocí spať a zástavka v múzeu Lamborghini  v Sant´Agata Bolognese.  Ubytovanie v Meole som si vybral tak , aby nebolo ďaleko na diaľnicu. Už tradične, teda aj dnes ,  nás na obchvate Mestre zastihne dážď , ktorý  nás striedavo „sprchuje“ až po zjazd z diaľnice  cca 10 km pred  Bolognou. Použijeme vrchný diel nepremokov a problém s dažďom je vyriešený.  Z diaľnice je to do Museo Lamborghini ešte cca 25 km smerom na sever. Do múzea nie je potrebné svoju návštevu bookovať . Len treba dodržať otváracie hodiny.

Múzeum je prakticky v areáli fabriky . Hneď po príchode na parkovisku, zistíte, kto tu je hlavným akcionárom. Vozidlá s nemeckými  špz-kami začínajúcimi počiatočnými písmenami mesta „ IN“ a so znakom 4 prelínajúcich sa kruhov v znaku. Taliani, sú ale len Taliani a ani návšteva teenegerov z Nemecka v čase našej návštevy, si tu nemôže robiť čo chce a dotýkanie sa exponátov im je patrične rezolútne vysvetlené. Ak porovnám s Múzeom Ferarri,  ktoré sme navštívili v ostatnom čase , môj názor je že to v Maranelle, je určite lepšie. Už pre tú športovú stránku expozície. Ale zase dotknúť sa takého Lamborghini Sesto Elemento , jedného z 21 ks na svete som sa v nestráženej chvíli proste musel !!! Zdržíme sa asi 1 ½ hodiny .
       Mal som v pláne aj múzeum Ducati , ale prehliadol som nutnosť bezpodmienečného bookovania návštevy. Skúsil som to totiž mesiac pred odchodom , ale  termín ktorý som si vybral resp. deň, bol plne obsadený. Ponúkli mi síce návštevu , ale termín zase nevyhovoval mne /o 2 dni neskôr/ . Z Lamborghini odchádzame veľmi  spokojní. Potrebujeme ešte spraviť cca 120 km do Limite. Limite je cca 30 km západne od centra Florencie, ľahko dostupné po rýchlostnej ceste označenej príhodne  Fi-Li-Pi, čo znamená prvú slabiku miest, kde cesta končí / Firenze –Livorno- Pisa/.  Spať budeme v apartmánoch nad obcou s perfektným výhľadom. / cena 354 eur na 5 nocí /

Večer si ešte spravíme krátku návštevu centra Florencie . A ako čerešničku si dáme výstup 414 skodíkov na Campanillu na Piazza del Duomo. Je podvečer a krásne. Výhľad z výšky 81m na Florenciu je úžasný.

3. deň, Limite – Florencia – Limite

    Dnes sme  3. deň na ceste. Máme za sebou 1 300 km . Dávame si oddych a  preto opäť návštevu Florencie. Prehliadku začneme poobede na Piazza Michelangelo. Je to perfektný vyhliadkový bod na  takmer celú Florenciu. Pokračujeme prejazdom a parkovaním v blízkosti Gallerie Uffizi  pri rieke Arno. Mimochodom parkovanie na motocykle je vo Florencii veľmi dobré. Je vytvorených mnoho bezplatných parkovacích státí pre motocykle. A že tam  tých motocyklov resp. skútrov veru je ... Prechádzame na Piazza Santa Croce, Piazza della Signoria, Piazza del Duomo, Piazza della Repubblica, Piazza Santa Maria Novella . A samozrejme most Ponte Vecchio. Aj keď som pôvodne chcel navštíviť Galeriu  Uffizi aj samotnú katedrálu , zavrhneme to. Nechce sa nám čakať v rade , ktorý na dĺžku „meria“  1 ½ hodiny   . Aspoň podľa odpovede čakajúcich ... Radšej si užívame tú atmosféru ulíc , zábavu pouličných umelcov atd.  Musím sa však priznať , že aj keď nie som žiadny znalec umenia pri prechádzke okolo  Basilica di Santa Croce  na rovnomennom námestí, som sa musel dotknúť fasády. Bol som v úžase nad prácou starých majstrov, ktorí svojimi prácami ozdobili fasádu tejto baziliky.  Napadlo ma , či aj o 500 rokov sa niekto bude chcieť dotknúť fasády nejakej budovy postavenej v našej dobe ? Florencia je krásne miesto a jej hlavné pamiatky sú relatívne na malom území centra mesta. Preto prehliadka mesta je celkom v pohode.

4. deň, Limite – Volterra – San Gimignano – Siena – Limite

      Po jednodňovom relatívnom oddychu pokračujeme na juh . Na dnes som si dal takú tu klasiku, ktorú odporúča takmer každý bedeker, či cestovateľský server.  Nechám si teda poradiť aj ja ... Vychádzame teda z Limite cez Empoli a pokračujeme na juh . Za Castelfiorentino odbočujeme na „vyhliadkovú“  Strada Provinciale Volterrana,  ktorá nás už podľa mena dovedie do rovnomenného mestečka. Volterra bola založená na strategickom mieste. Preslávila sa ťažbou alabastru v okolí a výrobkami z neho. To , čo je možné z alabastru vyrobiť máte možnosť vidieť v niekoľkých shopoch so suvenírmi. Je však možnosť zavítať aj do dielničiek majstrov , ktorí Vám svoju prácu radi predstavia. Ale hlavne . Volterra je krásne mestečko a z  Volterry je krásny výhľad do okolia.

      Historické centrá starých mestečiek v tejto časti , založené Etruskami , sú vždy na vrcholoch jednotlivých hrebeňov. To iste platí aj pre San Gimignano. Po cca 25 km prichádzame do mestečka od juhu. Už z diaľky je jasná charakteristická silueta mesta s vežami .Volterra aj San Gimignano vznikli v rovnakom období. Ak sa teda prechádzate týmito mestečkami cítite istú podobnosť. Rozdiel je v už spomínaných vežiach, ktoré sú charakteristickým rysom S. Gimignana.  Podobní sú aj návštevníci , ktorých , ako by som niekde videl ... No jasné. Cestovateľov z Volterry stretávame aj tu. Akoby sme išli všetci spolu v jednom s tých mnohých obrovských autokarov, podľa toho istého plánu ... Takže aj slušne pozdravíme.  My však nemusíme na nikoho čakať . Naše presuny sú aj preto podstatne rýchlejšie . Aj keď obe mestečká nie sú nijako veľké zdržíme sa dlhšie. Baví nás,  len tak si sadnúť na schody pred Bazilikou Panny Márie a sledovať život okolo...
     Dnes máme v pláne ešte Sienu . Z diaľky si urobíme foto S. Gimignana , pokiaľ sa nenávratne stratí z dohľadu. Po okreskách sa dostávame do centra Sieny. Parkujeme pri mestskom futbalovom štadione. To zisťujem, ale až doma pri prehliadke na Google Street View.  Spomínam to preto , že ako fanúšika futbalu by som si aspoň krátku návštevu neodpustil. Takto  sa návšteva „obmedzila“ len na návštevu Piazza del Campo a  Siena Cathedraly. Od miesta, kde parkujeme, sa dá Piazza del Campo veľmi intuitívne nájsť. Stačí , len sledovať zástupy ľudí prechádzajúcich starým mestom. Vstup na námestie mi pripomína obrovské prírodné divadlo v meste. Opäť sa pripájame k tým mnohým návštevníkom , ktorí si spontánne posadajú,  na dlažbu námestia a  čerpajú energiu ktorú dostanete , len tak dotykom... Z námestia sa presunieme ku Katedrále . Nakoľko pri pokladniach nie sú rady čakajúcich návštevníkov , nič ma nemôže odradiť od návštevy. Katedrála je majstrovské dielo svojich tvorcov . Musel som sa doslovne posadiť a s hlavou vykrútenou do stropu , do strán a  obdivovať dávno vytvorené artefakty zdobiace túto, že vraj nedokončenú stavbu ?!  Ako by asi vyzerala tá dokončená, podľa plánu ? Ak v Siene budete , určite si nenechajte ujsť návštevu aj vo vnútri. Nepovažujem sa za nijakého znalca umenia, ale takéto návštevy ma donútia čo to si prečítať o histórii ,ktorú sme už určite niekedy v škole prešli, ale  k tabuli sme boli práve otočení chrbtom ... Dnes ?  Dnes ma to zaujíma.

Zo Sieny odchádzame cca poobede o 5 tej. Prichádzame na „ubykaciu „  a je čas na Chianti Classico !

5.deň,  Limite – Montecatini Terme -  Collodi -  Lucca – Marina di Pisa – Limite

Na dnes máme v pláne prejsť región Toskánska severne od nás. Je to asi najpriemyselnejšia časť regiónu.  Prejsť musíme nízky hrebeň , aby sme sa dostali na druhú stranu. Na hlavnú cestu sa napájame v Montecatini Terme . V známych to kúpeľoch. Pokračujeme do Collodi, kde sa nachádza jedna z najkrajších záhrad v Taliansku pri vile Garzoni. Známy Pinocchio park obchádzame .Pokračujeme do mesta  Lucca. Mesto, jej  stará časť je  úplne za zachovanými mestskými hradbami . Domy , ako to už býva sú v tesnej blízkosti a tak prechádzka je tu veľmi príjemná, aj keď je práve teplo. Pýchou mestečka je Piazza del Anfiteatro a katedrála.
Z Luccy odchádzame k moru chceme si oddýchnuť a trochu sa aj schladiť. Cieľové mestečko pri mori je Marina di Pisa. Cestou tam len prechádzame cez Pisu.  Pise sme sa  už zastavili pri ceste na Korziku. Pri prejazde sa aspoň tak so sedla motorky pozriem na známu vežu. Prechádzame okolo kempu v ktorom sme vtedy spali  a už sme na výpadovke k moru. Marina di Pisa je relatívne mladé rekreačné mestečko pre obyvateľov blízkeho okolia. Zastavíme na námestí .Kúpať sa nechceme, pretože more je určite ešte studené , aj keď odvážlivci sa tu už nájdu. Príjemne tu však fúka od mora . A tak si len urobíme pohodu na lavičkách . Pohľad na trochu rozbúrené more , ktorého vlny sa rozbíjajú o do mora vysypané kamene , ktoré si práve v tejto chvíli dobre plnia svoju  úlohu vlnolamov... Odchádzame neskôr poobede . Do Limite sa vraciame v podvečer. Pred jedným so supermarketov prichádzame o držiak navigácie , ktorý si privlastní neznámy „tiežčlovek“ . Nahnevá nás to, ale dovolenku to pokaziť nemôže.

7.deň, Limite – Val Orcia – Castiglione della Pescaia

V piatok 6. deň našeho tripu si dávame úplný oddych. Zájdeme len na krátku návštevu Empoli. Pripravujeme sa na odchod z Limite a zajtrajšiu návštevu Val Orcia. Ráno odovzdáme apartmán a pokračujeme na juh . Cez San Casciano in Val di Pesa sa napájame na cestu pre motorové vozidlá , ktorá spája Florenciu so Sienou. Je to neplatená štvorprúdovka , ktorá nám trochu zrýchli náš presun. V rovnaký deň ako my prechádzame na juh,  v neďalekom Mugelle sa koná Veľká cena Talianska v Moto GP a tak v protismere stretávame veľké množstvo morkárov presúvajúcich sa na dnešný tréning. 

 

Z cesty schádzame na exite Siena- juh a pokračujeme po ceste SR 2 do Buonoconvento. Už tu na niektorých miestach je možné vidieť tie charakteristické obydlia , ktorých príjazdové cesty lemujú pre túto oblasť tak charakteristické cypriše. Samotné údolie Val Orcia sa pred vami otvorí až od mestečka Torrenieri. My pokračujeme smerom na San Quirico a potom do ľava do Pienzy. Tí čo prizvukujú ako neobísť Pienzu, robia určite správne. Tak to urobím aj ja . Ak ste už tu  , navštívte ju. Je pravda , že tie najvýznamnejšie dedinky sú všetky  na vrcholoch jednotlivých hrebeňov, tak ako som to už spomínal. Ale z Pienzy je krásny výhľad do okolia  a aj ona samotná je určite krásna. Z Pienzy pokračujeme do Monticchiella, do známych rímskych kúpeľov Bagno Vignoni a Montalcina. Je úžasné vidieť a vlastne to ľudia na údolí Val Orcia obdivujú, ako esteticky pre oko sa dá obrábať pôda v 21. storočí. A do toho tie staré dedinky .  Lebo nič iné tam vlastne neuvidíte . Upravené polia na ktorých normálne rastie obilie , pestujú sa olivy atd. Len s tým že sedliacke domčeky nevyzerajú tak, ako sme mnohokrát zvyknutý u nás. No a samostatnou kapitolou  sú obydlia samostatne stojace v poliach s charakteristickými príjazdovými cestami. Nič zvláštne na tom celom nie je . Ale tak ako to všetko v tej krajine do seba zapadá je to krásne.
  Údolie opúšťame v Montalcine . Je odtiaľ  tiež krásny výhľad na celé údolie. Nad celou oblasťou sa už zatiahlo. Dážď visí vo vzduchu. Len tak voľným okom kontrolujem počasie na západ od nás niekde nad západným pobrežím. To je s tadeto cca 60 km vzdušnou čiarou. Tam je krásne. To ale musíme spraviť cca 80 - 90 km po ceste. Dážď nás chytí len na obchvate Grosseta. Ako to už býva . Z jediného búrkového mraku v okolí.. K pobrežiu prichádzame až v samotnom Castiglione della Pescaia. Pokračujeme ešte 7 km na západ  k poloostrovu s názvom Punta Ala. Spanie máme zabezpečené v kempinku  v bungalovoch. / 133 eur za 3 noci /

Kemping sa nachádza úplne na konci cesty, ktorá končí kruhovým objazdom.

V bezprostrednej blízkosti kempingu je pláž  / 50 m od recepcie/.  Voľná aj s možnosťou zaplatenia si plážového servisu. Pláž je piesková ,veľmi pekná s pozvolným vstupom do mora.. More krásne čisté. To už však nemôžeme povedať o čistote bungalovov... v ktorom budeme tri noci spať. Ale tak ... upraceme si a stihneme ešte večernú promenádu na pláži. Pláž je orientovaná na juh a v diaľke je možné vidieť ostrov  Isola del Giglio neslávne známy zaparkovanou  Costou Concordia  a poloostrov Monte Argentário. Vybavenie kempingu je však dobré. K tomu sme výhrady nemali. Aj čo sa týka personálu. Bez problémov.

8.deň,  Castiglione della Pescaia – Saturnia – Pitigliano – Castiglione della Pescaia

   Od istej dovolenky, ktorú sme strávili na moto  , kedy sme viac zmokli ako boli suchý musím vždy   sľúbiť manželke aspoň krátku návštevu pri mori.  Alebo aspoň sa vyhriať nejakej teplej vode na nejakom termálnom kúpalisku po ceste . Dnes  to bude pre ňu také prekvapenie. Niečo som jej rozprával o mieste kde ideme, ale fotky radšej neukazoval. Hovorím o Saturnii a tam mierime najskôr.  Veľmi rýchlo urobíme 30 km. Za Grossetom  cesta začala pomaly stúpať do hôr, ale  zároveň sa aj zužovať. Ale stále ideme po kvalitnom asfalte. Stúpame do obce Scansano. Na chvíľu sa zastavíme, pretože je odtiaľ krásny výhľad na celú oblasť a pobrežie od Grosseta cez oblasť Maremma,  až po Monte Argentario. Od Saturnie sme cca 30 km . Po príjazde od juhu do Saturnie sa musíme preplietať medzi prichádzajúcimi autami, ktoré si len veľmi ťažko hľadajú miesto na parkovanie. My na motocykli to máme jednoduché a tam odkiaľ vodičov na autách vykazujú , nám asistujúci policajt vjazd dovolí a tak to máme aj blízko. Manželka ma pozná a vie, že naše body záujmu ktoré vyberám, sú určite veľmi zaujímavé aj pre iných. Len nerozumie tomu masívnemu záujmu o divoké kúpanie ... Na kúpanie sme sa pripravili ešte pred jazdou a tak len vyzlečieme veci v ktorých sme cestovali a sme na „pláži“. Je nám do smiechu pri zistení, kde si tu budeme môcť nájsť miesto  aspoň na zložený uterák. No ľudí je tu strašne veľa a aj svoje miesto vo „vaniach“ vytesaných kaskádovito do skál si musíte „vybojovať“. Vrt ktorý zásobuje Saturniu termálnou vodou je ohromne výdatný. Voda je však perfektne teplá.  Zdržíme sa asi 1 ½ hodiny a pokračujeme ďalej na západ . Ale len kúsok. Do Pitigliana . Prichádzame po ceste označenej ako Strada Statale Maremmana. Zastavujeme v prvej vracačke po ceste na odpočívadle pretože si musíme spraviť foto . Ten pohľad , ktorí sa vám na takmer celé mestečko naskytne je fakt krásny. Už len prejsť cez dolinu a sme v Pitigliane. Mesto je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. To hovorí za všetko.
Z  Pitigliana odchádzame rovno do nášho dočasného domova na poloostrove Ala Punta .Večer trávime na pláži.

9.10. 11.  deň,  Ala Punta – Livorno – Florencia – Meolo - Handlová

    Deň celý trávime opaľovaním na pláži, alebo  pri bazéne v kempe. Je krásne a teplo. Vlastne sa nám končí dovolenka . Od zajtra máme pred sebou 1300 km  domov. Dali sme si to z jedným medzipristátim na spanie v už spomínanom Meole, kde sme boli veľmi spokojný. Cestou do Meola prechádzame okolo Livorna po krásnej ceste pri pobreží, potom už odbočíme na východ a ostatné po diaľniciach až po Mestre. Domov prichádzame vo štvrtok po 11 dňoch. Sme radi, že dovolenka prebehla opäť bez akýchkoľvek problémov. Žiadne, ani  pri platení v automatoch na čerpacích staniciach, ani na diaľniciach.  Ak nerátam problém s odcudzením držiaka navigácie.  Počasie v tomto období bolo veľmi priateľské pre cestovanie na moto. Nie je ešte tak veľmi teplo . Ale príroda zase krásne rozkvitnutá.
Najazdili sme 3536 km. Túto dovolenku by som zaradil medzi tie naj ... Pretože sme aj veľa krásnych miest videli, ale aj dobre oddýchli.
A Toskánsko ? Je to krásna časť Talianska . Ak vás aj osobne história moc nezaujíma, tu sa nad ňou aspoň trochu zamyslíte . A vlastne obdivujeme tu len to, čo ak by normálne fungovalo u nás, tak by aj  návštevníci chodili odtiaľto ,  k nám. Myslím si, že aj u nás máme krásnu prírodu, krásne hory, len nie takú infraštruktúru, ktorú takáto turistika potrebuje.

                             Prajem všetkým mnoho šťastných kilometrov a beznehodové návraty z ciest.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE