Sólo trip cez Alpy k Jadranu, alebo ako som skúšal Deauvillku

Cestu som plánoval od návratu z Rumunska v máji z Balkán Tour 2010. Mal som premyslené len nejaké základné miesta čo chcem navštíviť, ale konkrétnu trasu som mal v pláne robiť “za pochodu”. Môj hrubý plán bol GG, Dolomity, Stelvio, Benátky, Bibione, Krk, Bled.

Sólo trip cez Alpy k Jadranu, alebo ako som skúšal Deauvillku

Kapitoly článku

Príprava 
Tesne pred odchodom som vymenil motorku, pôvodnú Yamahu 250 YBR som vymenil za Hondu Deauville. Štart cesty bol ohrozený, nakoľko kvôli kvalitnému systému prihlasovania motoriek do evidencie v našom štáte som ešte v piatok ráno nemal ŠPZku. Našťastie staré známosti pomohli a na obed už som sa pýšil značkou.

Dosť ľudí ma odhováralo, že idem sólo a na neodskúšanej motorke, ale ja tvrdím kto sa bojí, nech nejde do lesa... Je však pravda, pre istotu som si kúpil asistenčné služby u Hondy. Mal som šťastie, mali na sklade aj vario plexisklo, tak som ho hneď zobral a doma nahodil.

1.deň 19.7.2010

Trenčianske Teplice – Bratislava – Grossglockner - Lienz

Štartujem v pondelok ráno o 6.30, smer Blava po diaľnici. V Blave krátka zastávka na pumpe pri Inchebe a pokračujem mimo diaľnice smer St. Gallen cez Naturpark Steirische Eisenwurzen, Zell am See. Cesta parádna, nebolo veľa áut a začínam si uvedomovať okolité krásy a hlavne, že mám sám pre seba 5 dní. Keby sa vtedy niekto na mňa pozrel pod prilbu, ako som bol vysmiaty od ucha k uchu, asi by si pomyslel, že som utiekol z blázninca.
V Zell am See pokračujem na Grossglockner (ďalej len GG). Tá majestátnosť okolitých kopcov je úžasná. Prichádzam na mýtnicu asi o piatej večer. Platím 18 éčiek, foťák dávam na krk do „pohotovostnej polohy“, cvakám jednotku a ide sa. Cesta úžasná, žiadne diery, vychutnávam si ten pocit slobody na dvoch kolesách plnými dúškami. Rozhodujem sa, že fotiť budem až cestou dole. Pri odbočke na bikers point sa stráca slnko a vnáram sa do hustého oparu a hmly. Keď dorazím na vrchol, na parkovisku stoja len nejaké autá, inak ani živej duše. Fotím teda aspoň tabuľku keď už mňa nemá kto a študujem tabule s mapami na parkovisku. Posielam nejaké smsky a asi po pol hodine sa vydávam na cestu dole. Asi o 300 výškových metrov nižšie sa výhľad zlepšil a opäť vyšlo slnko. Stojím kde sa dá a cvakám ako divý. Idem ešte na vyhliadku Františka Jozefa, kde som strávil asi 20 minút. Čas dosť pokročil, tak zadávam navigácii pokyn smer Lienz. Po ceste s GG odbočujem z hlavného ťahu a vydávam sa po úzkej cestičke ktorá vedie cez usadlosti farmárov. Bolo to niečo úžasné, nikde žiadne auto, žiadna motorka, len ja a okolie.
Tesne pred Lienzom dávam pokyn navigácií na hľadanie kempu. Rozhodujem sa pre kemp Falken. Milá pani na recepcii má výta úsmevom. Po krátkom dohováraní platím 12 éčiek a idem rozkladať stan. V kempe boli väčšinou Nemci rafteri. Zaspávam rýchlo s predstavou ďalšieho dňa.
Dnes som urobil 660 km.

2.deň 20.7.2010

Liezen – Dolomity – Benátky – Bibione

Ráno vstávam asi o šiestej, zjavne ako prvý v celom kempe. Klasicky varím na variči rannú kávu, povinná hygiena a pomaly začínam baliť. Asi o ôsmej vyrážam na smer Cortina d´Ampezzo. Cesta ubieha rýchlo, horúčava neskutočná tak idem iba v tričku. V Cortine d´Ampezzo akoby som vošiel do iného svete. Preľudnené, všade milión áut a turistov. Zastavujem nad mestom, robím nejaké fotky.
Pokračujem na Selva di Cadore, Devare, San Cassiano, La Valle, San Lorenzo di Sebato. Tu už mám plné zuby Talianska. Niekto tu písal v nejakom článku, že taliani majú kvalitný asfalt. No neviem, mne cesty miestami pripomenuli Rumunsko. Diery, záplaty... Cesty neskutočne preplnené, idem stále 1 a 2. Takýmto tempom sa do môjho cieľa nedostanem ani o týždeň. Mám totiž namierené na Stelvio. Uvažujem, ak tam bude toľko národa ako tu, nič s toho nebudem mať okrem stresu. Padlo rozhodnutie, Stelvio vynechám.
Otáčam to na smer Bolzano a ďalej na Benátky. Niekde za Bolzanom to šupnem na diaľnicu. Tu na mňa čakajú ďalšie nemilé prekvapenia. Odpočívadlá ako som zvyknutý v Rakúsku alebo Slovinsku tu nepoznajú. Len sa rozšíri pruh, žiadna lavička ani WC. Iné mi neostáva, ako sa variť vo vlastnej šťave a potrebu vykonávať do trávy. Keby to prišlo na nejakú ženu... Pumpy popri diaľnici sú dosť riedko. Šokli ma hlavne ceny. Benzín 1,39 eur, Redbull 4 éčka, obložená žemľa 3,9 éčka. Pri Benátkach schádzam z diaľnice a platím 18 éčiek a smerujem do mesta. Priemyselnú časť mesta prefrčím a dostávam sa na most do starého mesta. Keď vchádzam do mesta, zažívam ďalší šok vyplývajúci z mojej neznalosti. Motorku nie je kam odparkovať, iba garáže s výťahom. Poviem na rovinu, bál som sa nechať motorku na bočáku aby sa mi stratila v útrobách garáži. Tak zastavujem na otočke na pevninu a hľadám miesto na nejakom chodníku. Hneď ma však pristavili karabinieri a z ich gestikulácie som pochopil, že jedine garáže sú riešením. Tak štartujem a idem späť. Za jazdi si fotím aspoň tabuľku Venezia. Benátky teda opúšťam s dlhým nosom a smerujem na Bibione, kde som sa mal stretnúť so známym z bývalej roboty. Je tam na týždňovej dovolenke s rodinou. Vybehnem teda znova na diaľnicu, pred Bibione schádzam a platím 4,5 eura. Centrum nachádzam bez problémov, zastavujem na parkovisku pri pláži. Volám známemu a samozrejme nezdvíha. Posielam SMSku a idem hľadať kemp. Tri kempi plné, konečne nachádzam kemp kde je voľno. 30 eur noc, tak to teda nie, idem ďalej. Asi 4 km od centra nachádzam kemp Dune, 27 éčiek. Dozvedám sa, že lacnejšie to nebude nikde. Tak rozkladám stan, prezliekam sa a na ľahko sa vraciam do Bibione na nákup. Po malom nákupe sa vraciam do kempu a idem na pláž, strúhnem jedno točene za 3,5 eura, fotím západ slnka a idem radšej spať. Z dnešného dňa som sklamaný.
Dnes som urobil 585 km.


3.deň 21.7.2010

Bibione – Umag – Savudrija

Ráno klasicky vstávam okolo šiestej ráno, varím kafíčko a hajde na pláž. Prekvapilo ma ako veľa ľudí už behá po pláži. Slnko už dosť hrialo, tak behom do mora. Počvachtal som sa asi do 9.30 a idem späť do kempu baliť. V tom príde za mnou chlapík, že nech idem na kávu, že sú z Hlohovca. Tak sme kecali aj z jeho ženou a dcérou, vysvitlo, že sú choopráci. Poradil mi zaujímavé miesto na výjazd, o tom ale neskôr. Po kávičke balím a okolo 11. nástej štartujem, smer Umag v Chorvátsku. Volím cestu mimo diaľnice, popri pobreží. V Terste klasicky ako vždy zle odbočím, ale už mám prax, tak po prejazde centrom vybehnem na tú správnu cestu. Cesta cez Slovinsko ubiehala rýchlo, až po Chorvátske hranice. Tu klasické kolóny, ale asi po 20. tich minútach som na „druhej“ strane. V Umagu všetky kempi plné, tak sa vraciam späť do dedinky Savudria, tu je kemp Veli Jože. Cálujem 14 éčiek, čo mi pripadá smiešna suma oproti cenám v Taliansku. Kemp celkom na úrovni, hneď pri mori. Rozkladám stan a už frčím k moru. Dnes som si dal pohodovo oddychový deň.
Dnes som urobil iba 170 km.

4.deň 22.7.2010

Savudrija – Vinná cesta – Log pod Mangartom – Bled

Ráno ako inak kávička a balenie. Smer Terst. Za Terstom schádzam na „miestne cestičky“ a pokračujem po takzvanej Vinnej ceste. Je to vlastne cesta prechádzajúca vinárskou oblasťou od Terstu popri hraniciach zo Slovinskom. Je to krásna cesta, prechádzajúca cez starobilé dedinky a krásnou prírodou. Na celej ceste som stretol jedno auto, takže paráda.
V Novej Gorici som sa rozhodol vybehnúť na „Svata gora“ Je to kostol, pútne miesto na kopci nad mestom. Ide sa asi 6km aj 30% stúpaním. V areáli je aj reštaurácia, takže sa dá občerstviť. Odchádzam na pravé poludnie a vyprevádza ma zvonkohra z kostola. Doslova pár metrov po napojení sa na hlavnú cestu je odbočka na „Kamenný most“. Je to najstarší kamenný most na svete, je starší ako Karlov most v Prahe.
Ako mi v Talianskom kempe poradil motorkár z Hlohovca, vydávam sa do dedinky Log pod Mangartom. Je to dedina prakticky na hraniciach 3 štátov. Kúsok za ňou je odbočka na vrchol kopca. Cesta sa tiahne ako had asi do polovice kopca. Tam je mýtnica, platí sa 5 eur za cestu na vrchol. Cesta je fakt úzka, väčšinou bez zvodidiel, skrátka adrenalín. Po ceste je asi 6 tunelov vytesaných priamo do skaly, bez akýchkoľvek oporných múrov. Dostal som aj osvieženie v podobe sprchy v jednom s tunelov. Tesne pod vyhliadkovým miestom je na ceste odbočka, v podstate ma slúžiť ako veľký kruhový objazd. Žiaľ miestny geroj zásobujúci chatu išiel v protismere, o čom som ja nevedel a v poslednej zákrute obchádzajúcej veľkú skalu sa objavil rovno proti mne. Uhnúť sa nie je kde, skáčem na brzdy, on tiež ale neskoro. Čelný ťukes ma neminul. Našťastie to bolo naozaj v okamihu úplného zastavenia, čiže sme sa len dotkli. Ja som však motorku nemal šancu udržať, tak som ju položil. V tej chvíli som myslel, že ho asi zhodím zo skaly. Začal sa síce ospravedlňovať, ale to mi bolo platné ako mŕtvemu zuby, keď motorka ležala. Dodávka cúvla, pomohli mi postaviť motorku. Našťastie si to odniesol iba oškretý padací rám. Z vyhliadky vidno do troch štátov. Je to paráda. Dá sa peši vybehnúť na bralo pod vrcholom, odkiaľ je ešte lepší výhľad. Vyhliadka je 2120 m. nad morom. Tento výjazd sa určite oplatí.
Keď som zbehol dole, prešiel som hranice späť do Talianska a po pár kilometroch som bol zase v Slovinsku. Mojím cieľom bol zase kemp Šobec pri meste Bled. Motorkári majú trvalú zľavu 20% a ak máte kartu ľubovoľného auto moto klubu, je ešte dodatočná zľava 5%. Noc ma vyšla bez dodatočnej zľavy 10,84 eur. Kemp je pritom naozaj super zariadený. Klasicky som rozložil stan pri rieke a išiel sa schladiť do reštiky na jedno točené.
Dnes som spravil niečo cez 300 km.

5.deň 23.7.2010

Bled – Klagenfurt - Bratislava – Trenčianske Teplice
Ráno klasika....Vychádzam okolo ôsmej, smer Lesce, Tržič, Ferlach, Klagenfurt. V Klagenfurte kupujem diaľničnú známku a frčím priamo na Blavu. Po ceste ešte skúšam spotrebu ak „vytnem 150-160km/hod.“, rovných 6.litrov. Do teplíc prichádzam okolo 16.00.
Dnes so urazil asi 630 km.

Záver
Celý výlet rozhodne stál za to. Cesta super, počasie vyšlo, spoznal som nové končiny a aj som sa vykúpal v mori. Nevidel som síce podľa pôvodného plánu Stelvio a staré Benátky, ale veď ešte bude veľa ciest týmto smerom.
Motorka sa osvedčila, aj keď priznávam je ťažká a preto mám problém pri otáčaní sa na mieste. Priemerná spotreba bola 5 litrov, pričom najnižšia bola 4,8 litra. Urazil som asi 2400 km. Celkové náklady asi 250 eur. Ostatné foto je na http:// www.moto-way.eu

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Průměr: 1.00
Známkováno: 20x

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.


TOPlist