Sicília trip 2014

Cestovanie naprieč Balkánom do Grécka a cez Taliansko na Sicílu.

Sicília trip 2014

Kapitoly článku

27.6.2014

Ráno sme z domu vyrazili o 4:45. Počasie bolo zo začiatku chladné ale už okolo 8 sme boli v Chorvátsku, kde sa pomaly začalo otepľovať. Centrum Záhrebu sme pochodila asi tak za hodinu, zavítali sme aj na miestny trh kde sme sa prešli pomedzi stoly naložené rôznorodým ovocím a inými dobrotami. Na námestí pred katedrálou, kde sme parkovali sa s Borisom a aj s motorkou odfotila staršia Japonská turistka. Ako suvenír sme si kúpili novú nálepku na kufor a pohli sa smerom k Plitvickým jazerám. Najprv sme pešo pochodili okolo prvého jazera a niekoľkých vodopádov, potom sme  si sadli na loďku a nechali sa preplaviť na druhý breh. Po ďalšej prechádzke sme sa nechali zviesť vláčikom. Celý areál sme prešli za 3 a pol hodiny. Na večer sme zakempovali pred Zadarom, zadarmo v opustenom kempe, ktorý nikto nestrážil ale tiekla tepla voda v kohútiku a fungovala elektrina.

28.6.2014

Na raňajky sme si dali tradičný nutelový chlieb a zamierili do Zadaru. Pri parkovaní v prístave sa Borisovi podarilo položiť motorku na zem nakoľko zabudol vysunúť stojan. Našťastie sa nič nestalo, len sme oškreli padák a hneď nám ju okoloidúci pomohli postaviť. V meste sme mali problém s platbou, lebo nikde nebrali eurá ani kreditku. Pozreli sme si pamiatky a presunuli sa na Šibeník. Po prehliadke mesta sme zamierili do Trogiru. Za chvíľu sme prezreli historické centrum, kde boli skoro všetky dôležité pamiatky na kope. Posilnili sme sa pizzou a naším ďalším cieľom bol Split. Našli sme kemp, ktorý sme mali vyhliadnutý na nete. Nepôsobil na nás dobrým dojmom, pretože nemal peknú pláž. Rozhodli sme sa, že pôjdeme ďalej až sme zakotvili v útulnom domácom kemp na dvore u starších manželov, ktorý mali pláž rovno za domom za 17€.29.6.2014
Po teplých nutelových rožkoch sme sa vybrali do Makarskej. Cesta bola veľmi pekná lemovaná serpentínami. Prešli sme kúsok Bosnianskeho územia a smerovali do Dubrovníka. Po ceste sme zastavili v Slano a dali si výborné Čevapčiči. V Dubrovníku nás prekvapilo zvláštne parkovanie hore dole po parkovisku. Historické centrum lemované hradbami vytvára dojem ako by sa človek vrátil v čase. Tento pocit ale kazí milión turistov a neúmerne vysoké ceny a poplatky, ktoré pýtajú aj napríklad za vstup na hradby. Tak sme si dali aspoň zmrzlinu a prešli sa po množstve schodíkov, ktoré križujú celé mesto. Po prehliadke pamiatok sme zamierili do Bosny a Hercegoviny. Po ceste sme sa rozhodli, že sa pôjdeme okúpať. Odbočili sme do dediny Kupari, kde sme našli preplnenú štrkovú pláž, ktorú obkolesovali obrovské opustene a polorozpadnuté hotely. Najviac nás zaujal menší hotelík stavaný v barokovom štýle, v ktorého stenách bolo možné zreteľne rozoznať diery po guľkách. Po osviežujúcom kúpaní sme pokračovali na ceste do Bosny. Tam našou prvou zastávkou bolo mesto Trebinje, kde sme mali v pláne pozrieť historický most, čo sa nám však podarilo až na druhý pokus. Ďalšou zastávkou bolo Medžugorie, kam nám cesta trvala dlhšie ako sme predpokladali a dokonca sa nám vypálila žiarovka a museli sme ísť s diaľkovými. Na miesto sme dorazili až v noci a ubytovali sa v opustenom kempe uprostred mesta, ktorý nám poradila Slovenska pani, ktorú sme stretli v bistre, kde sme počas cesty zastavili.

30.6.2014

Ráno sme si popozerali kostol v Medžugorí a zastavili sme sa aj na začiatku tury na miesto mariánskeho zjavenia, ktoré preslávilo túto oblasť. Stretli sme tam skupinku Slovákov, ktorí nám prezradili, že túra na vrch trvá asi 40 minút. Pretože nás tlačil čas, vynechali sme túto zastávku a išli sme ďalej do Mostaru. Už po ceste sa začalo mračiť. Na mieste sme zaparkovali neďaleko baru, kde nám za 2,50 postrážili motorku aj s prilbami. Mostar je krásne orientálne mestečko, v ktorom dominuje kamenný most, preslávený pochmúrnou históriou občianskej vojny, počas ktorej bol zničený a neskôr za finančnej pomoci iných štátov opäť postavený. Dláždené cestičky lemuje množstvo obchodíkov, kde je možné nakúpiť lacné suveníry. Kým sme sa prechádzali po bazári, začalo sa stále viac a viac mračiť až sa strhol silný lejak. Schovali sme sa v reštaurácii a kým sme čakali, dali sme si aspoň obed. Vrátili sme sa k motorke a keď prestalo pršať vyštartovali sme do Sarajeva. Po pár kilometroch však dážď pokračoval. Úplné premočený sme hľadali nejaké vhodné ubytovanie, až sme zakotvili v kempe pred mestom, kde sme si prenajali bungalov za 31 euro za noc. Tu sa začalo veľké sušenie. Natiahli sme šnúru na prádlo, ktorú nosíme so sebou, cez celú miestnosť a rozložili všetky mokré a vlhké veci. Potom ako sme sa konečne zohriali, nakúpili sme v neďalekom supermarkete a po chutnej večeri sme z miniflaštičiek ochutnali mieste drinky.

1.7.2014

Ráno sme sa zastavili v Yamaha servise, kde sme chceli kúpiť žiarovku do motorky. Po anglicky však nevedeli aj keď Boris vysvetlil čo potrebujeme po asi 20 minútovom čakaní na mechanika sme odišli s prázdnymi rukami ale s cennou radou, že si máme kúpiť presne to čo sme od nich na začiatku žiadali. Potom sme mali na pláne prehliadku Sarajeva, podarilo sa nám zaparkovať neďaleko mosta kde zabili Františka Ferdinand D´Este.  Odtiaľ sme mali blízko aj na Holubie námestie, kde sme sa pre istotu napili z fontány o ktorej sa hovorí, že ak sa z nej niekto napije bude sa do Sarajeva stále vracať. Prešli sme sa promenádou k Titovmu večnému plameňu a posilnili sa mäsovým burekom. Odtiaľ sme zamierili do Visoko, pozrieť záhadné pyramídy. Pyramídu Slnka je vidno už z diaľky. Vybrali sme k nej a po zaplatení vstupného 5 euro , sme si spravili 40 minútovú túru počas ktorej sme videli odokryté betónové platne  a rôzne vstupy do pyramídy. Až po ceste dole sme zistili, že oveľa vyššie sa dá vyjsť aj na motorke a potom pešo až na vrchol. Opäť nás tlačil čas, takže sme sa museli uspokojiť tým čo sme videli a vynechať aj podzemne labyrinty a ísť ďalej. Dostali sme sa na hranice s Čiernou Horou. Hraničný prechod tvorí drevný, opotrebovaný most nad riekou. Z cesty po ktorej sme išli bol nádherný výhľad na jazero Piva a trasu nám preťalo niekoľko križovatiek vtesaných do skál. Na večeru sme sa zastavili na samote na salaši, ktorého majiteľ na nás už z diaľky mával. Tam sme stretli 2 slovenské manželské páry. Poradili nám lacné ubytovanie. Prešli sme si národný park Durmitor, ktorý nás ohúril svojou neopísateľnou prírodnou krásou. Večer sme našli odporúčané ubytovanie v Žablaku, kde nás domáci hneď privítal rakijou. Stretli sme aj už spomínanýchSlovákov, s ktorými sme posedeli pri pive.

2.7.2014

Ráno sme sa trošku zdržali chutnými domácimi raňajkami.  Zamierili sme k mostu na rieke Tara a prezreli sme si nádherný kaňon.  Ďalej sme pokračovali smerom na Nikšič, cestu nám lemovalo množstvo zákrut a mohli sme si vychutnať pohľad na Slanské jazero. Dorazili sme až k Boke Kotorskej, kde sme neodolali a ovlažili sme sa v dokonalo čistej morskej vode plnej mušlí. Po troche oddych sme pokračovali do Lovćenu, kde sa nachádza mauzóleum  vládcu  Petara II. Petroviće Njegoše. Vedie k nemu asi 300 schodov ale za ten pohľad to stojí vyšliapať a nakoľko nám uznali študentskú zľavu, mohli sme si pozrieť aj vnútro hrobky. Cestou dole sme natrafili na Čechov. Od tohto miesta smerom na Cetinje nadmorská výška už len klesala a úzka cesta nás doviedla až do Podgorice. Mesto pôsobí ako priemerne európske veľkomesto, prehliadku sme vynechali, dali sme si večeru vo fast foode a začali hľadať ubytovanie. Bola už tma a takmer sme sa zo zúfalstva ubytovali v nevkusnom modrom moteli intenzívne pripomínajúcom bodrel.  Našťastie sme sa rozhodli isť ďalej a po pár kilometroch sme narazili na hostel, v ktorom mali ešte aj tabuľku, že motorkari vítaní. Za 12 euro sme si rozložili stan vedľa skupinky asi Britských študentov.

3.7.2014

Pobalili sme stan a vyrazili do Gusinje, zvolili sme skratku, ktorá nám mala ušetriť čas ale nakoniec sme šli 90 km 3 hodiny. V Gusinje sme si dali pizzu  a prešli cez hranice do Albánska. Prechod bol bezproblémový, natrafili sme na milého colníka, ktorý nám na rozlúčku aj zamával. Prvé 2 km za hranicou boli v pohode a potom nás čakal čistý off road, 14 km z Vermoshu do Koplik. Cesta bola veľmi ťažko prejazdná, terén nerovný plný skál a kameňov. 6 krát sme sa s motorkou takmer vysypali, niektoré úseky musela isť Niki pešo a niekoľko krát sme riadne buchli zvody. Úsek 14 km sme šli asi 4, 5 hodiny. Na druhej strane nás celú cestu obklopovala nedotknutá horská príroda, ľudí ani autá sme takmer nestretli. Videli sme asi dva domčeky a pár kôz a ovce. Prekvapili nás náhrobné kamene alebo pomníky ktoré sa kde tu objavili popri ceste, boli na nich portréty ľudí so zbraňami a tiekla z nich voda ako zo studničky. Ďalších 30 km sa cesta zlepšovala pretože ju práve stavali doslova pred nami. Potom nás 20 km čakal krásny nový a dokonale hladký asfalt, na ktorom sme si jazdu po zdolaní náročnej trasy maximálne užívali. Pri Shkadarskom jazere sme si našli veľmi pekný kemp za 10euro. V cene bol prístrešok nad stan, teplá voda, pitná voda, wifi a prístup na pláž. V reštaurácii v areály sme si dali 3 chody za 11 eur a spokojne zapili vydarený deň chladeným pivkom.

4.7.2014

Ráno sme si dopriali výdatné menu v reštaurácii, zamenili domácu menu a vydali sa do Shkadaru pozrieť pevnosť Rozafu, kde sme si aj kúpili nejaké suveníry. Vychutnali sme si nádherný výhľad na mesto rozprestierajúce sa pod ruinami starobylej pevnosti. Dovideli sme až k Olovenej mešite. Na parkovisku sme stretli Český pár na motorke a chvíľu sa s nimi porozprávali. Ďalším cieľom bolo Krujë, rodné mesto albánskeho národného hrdinu Skanderbega. Motorku nám na parkovisku za 2 eura postrážilo nejaké dieťa, ktoré nás prekvapilo oficiálnym dokladom strážcu parkoviska. V meste sa nachádza hrad a orientálny bazár, kde vám každý chce predať všetko za pár halierov. Aj sme si nakúpili darčeky domov a posilnili veľmi dobrou pizzou. Nasledujúcim prejazdným bodom bola Tirana, povodne sme sa chceli v meste zastaviť a pozrieť si námestie ale neprehľadná, chaotická premávka, ktorá v centre vládne nás od tohto počiatočného úmyslu odradila. Dokonca sa nám podarilo zablúdiť ale našťastie nás jedna ochotná vodička vyviedla na správnu cestu. Na výjazde z mesta sme dokonca v diaľke zahliadli sochu Matky Albánie. Večer sme zakempovali pri Ohridskom jazere, zadarmo na trávniku hotela, pretože kemp ešte nebol dostavaný, dokonca nám ochotne otvorili jednu z izieb aby sme sa mohli osprchovať.

5.7.2014

Ráno sme sa porozprávali s milým majiteľom hotela, ktorý sa nás povypytoval , že ako sa nám páči krajina a či sme spokojní so službami. Po rýchlom balení sme zamierili do Podradcu. Kúsok pre hranicami sme chceli minúť posledné albánske leky. Tak Boris sa rozhodol dať si hamburger na multifunkčnej pumpe ktorý bol aj bufet aj hotel a kde bol pán majiteľ pumpár, kuchár, čašník aj recepčný v jednom. Trošku nás odstrašilo, že toto zariadenie nebolo práve najčistejšie ale našťastie mu z tohto obeda nič nebolo.  Hranice sme prekročili bez problémov. Pár vodičov sa snažilo predbehnúť dlhý rad, ale albánsky colník ich veľmi rázne upratal. Prvou zastávkou v Grécku bol dychberúci komplex gréckokatolíckych kláštorov Meteora.  Každý kláštor je postavený zvlášť na vysokej skale a zabezpečuje sa tak absolútna neprístupnosť k nim . V minulosti tak boli mnísi dokonale izolovaný od okolitého sveta a jedený kontakt zabezpečoval košík na kladke, ktorým sa do budov dostavali zásoby a aj ľudia. Dnes, keď už niektoré budovy sprístupnili aj turistom, vedú k nim dlhé schody. Navštívili sme toto miesto už po druhý krát ale opäť nás ohromila celková scenéria rovinatého okolia z ktorého zrazu vystupujú ohromné vysoké skaly, ktoré by sem ako by ani nepatrili. A navyše sa nám tento krát podarilo navštíviť aj vnútorné priestory jedného z kláštorov. Po exkurzii sme sa vydali do Delf, cesta tam bola veľmi nudná viedla cez pustatinu, kde nebolo takmer nič. Zastavili sme sa na gyros a zakempovali pred Delfami, kde je kempov neúrekom.

6.7.2014

Po rýchlych raňajkách sme šli do archeologického komplexu, kde sme si pozreli zrúcaniny chrámov aj legendárnu veštiareň. Do Atén sme presunuli po diaľnici, cesta ubehla rýchlo, problémy sme mali až v centre mesta, kde sme poblúdili kvôli zlému značeniu pamiatok. Nakoniec sa nám však podarilo zaparkovať pod Akropolou. Pozreli sme si všetky archeologické pamiatky, stretli turnus Slovenských turistov, poprechádzali sa po centre a dali si gyros na obed. Potom sme zamierili do Pireusu, pozrieť Korintský prieplav. Trošku nás sklamal veľkosťou, čakali sme niečo majestátnejšie. Poobede sme našli kemp za 16 euro. Bol priamo na pláži, takže sme sa išli vykúpať do mora. Zorganizovali sme veľké pranie a začali zháňať niečo na večeru. Široko-ďaleko boli iba 2 reštiky a žiadny supermarket, takže sme nemali na výber a museli sme minúť viac peňazí ako sme mali v pláne.

7.7.2014

Ráno sme sa opäť vykúpali v mori. Prešli sme Korintom, ale nenašli sme pamiatky. Po Patras, kde sme sa mali nalodiť na trajekt do Talianska, sme šli po nedokončenej diaľnici, takže bola zadarmo. Našli sme prístav, ktorý bol dosť neorganizovaný a po chvíle pátrania sme zistili kde si mame kúpiť lístky na trajekt a kde je príjazd na palubu. Ostávalo ešte nakúpiť zásoby a aby sme zase nemuseli na motorke obchádzať celý prístav, Niki šla pešo a dokonca preliezala plot. Nejaký čas sme ešte čakali na loď a potom sme sa bezproblémov nalodili a uskladnili motorku v podpalubí. Čakala nás 14 hodinová plavba a nás ubytovali v oddelenej časti jedálne na sedacích súpravách, mohli sme si kúpiť lístok aj s kajutou ale to by nás vyšlo niekoľkonásobne viac. Ako sme predpokladali ceny v lodnom bufete boli nehorázne. Tak sme si rozbalili salámu a lanšmit zo supermarketu a užívali si plavbu, ktorá aj bola príjemná ale len do doby keď loď zastavila v Igoumenitse, aby vyzdvihla ďalších pasažierov. Neďaleko nás zakotvila početná rodina Rómov, ktorý robili bodrel, neporiadok a spali hore dole po miestnosti.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Průměr: 1.73
Známkováno: 26x

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.


TOPlist