Protrip 2013

Plán tohtoročného tripu som mal v hlave dávnejšie .  Na to, čo som chcel vidieť som si potreboval len vymeniť  môj tradičný čas motorkovej dovolenky ,ktorý je v začiatkom júna s tou klasickou letnou na ktorú chodím v júli. Mal som totiž v úmysle prejsť niektoré vyššie alpské priesmyky , ktoré na začiatku sezóny bývajú veľakrát opakovane pre zlé počasie zatvárané. Čo sami v ostatných rokoch aj prihodilo. Teraz z odstupom času môžem povedať , že som predpokladal dobre. V prázdninových mesiacoch  to asi býva výnimkou .
    Výlet som mal naplánovaný na cca 10 až 12  dní. Napokon z toho bolo 13 dní. Na dovolenku odchádzame 13.7.  do posledného večera sa rozhodujem a to hlavne  s ohľadom na počasie , kde začnem.  Mám totiž , tak ako po iné roky , v pláne nastavené prejazdné body  a tých pokiaľ možno sa snažím aj držať. Samozrejme niečo vždy pribudne, ale aj odpadne. Nakoľko výhľad počasia je na niekoľko dní dopredu pre Francúzsko a Švajčiarsko dobrý tak volím cestu cez Rakúsko. Prvú noc mám v úmysle prespať v krajine HILTI vŕtačiek – v Liechtensteinsku. Prechádzal som už pár krát týmto štátikom, ale nikdy som sa nezastavil tak aspoň na chvíľu. Cestu si  kilometricky  skracujem cez St. Johann /in Tirol,  aby som sa trochu navnadil.
    Moja cesta z Triesenu , z miestneho kempu, vedie do Alpe ´d Huez. Samozrejme , že to za jeden deň nestihneme , ale to je môj najbližší cieľ. Takže pokiaľ tam prídeme čo bude asi za 48 hodín , tak si dáme zopár alpských priesmykov. Prechádzam krásny Klausenpass, pokračujem cez Gotthard a tradičnú Furku . Po prejdení údolia Wallis v Martigny odbočujem na juh do Talianska cez Grand St. Bernard. Jeho južná strana je krásna . A nakoľko máme veľmi pekné počasie aj fotogenická. Čo neodmietame a zapĺňame pamäťovku megabajtami dát z koncovkou jpg. V Aoste odbočujema na západ , pretože máme ešte v úmysle prejsť Petit St. Bernard. Naskytá sa nám úchvatný pohľad na masív Mont Blancu. Prespíme v Bourg- Saint – Maurice už na Francúzskej strane. Je zaujímavé , že veľa krát nižšie priesmyky sú tu v Alpách  na fyzičku náročnejšie, ako tie omnoho vyššie. Chcem len poznamenať , že priesmyk pani Klausovej / Klausenpass /je pre mňa jeden z najkrajších, aký som tu v Alpách čo sa prírodných scenérií týka - videl . Aj keď a to opakujem, svojou nadmorskou výškou nepatrí medzi najvyššie.   Z Bourg- Saint – Maurice  pokračujeme cez Val ´d Isere na rovnomenný najvyšší cestný priesmyk v  Europe. Stále je čo obdivovať , stále je čo fotiť ...  Neustále sa Vám ponúkajú nové pohľady a vyhľady. Po prejdení akejsi „ strechy  Európy -  Col d Iseran , pokračujeme stále za krásne a teplého počasia cez Modane, Col du Telegraphe na Col du Galibier.   Tu na Galibieri konečne stretávame aj krajanov . Vždy dobre padne prehodiť v zahraničí s krajanmi zopár viet. Pokračujeme údolím Vallée d'Oisans do Laffrey. Spíme v kempe na brehu jazera Grand Lac de Laffrey v kempe pomenovanom po najväčšom francuzskom generálovi - Napoleonovi . Kempy v okolí jazera sú preplnené a obsadené. Aj keď sme ochotní dať akúkoľvek sumu za 4 noci, ktoré sa tu  v tomto okolí mienime zdržať. Nikde nás nechcú len tu ... a za 34 EUR na 4 noci. Takáto ponuka sa neodmieta. Áno 8,50 Eur na noc pre dvoch, small tent and bike. To prečo sa tu zdržíme je to čo ma ešte stále drží, aj keď to už aktívne nerobím – je cyklistika. Práve prebieha jubilejný 100. Ročník Le Tour . A my sa nachádzame v správny čas na správnom mieste , pretože sa  tu o dva dni pôjde kráľovská etapa Tour de France z cieľom na slávnom Alpe ´d Huez. My si tu ale za ten čas trochu oddýchneme a čo-to popozeráme. Jeden deň si vyhradíme na návštevu samotného Alpe ´d Huez s výjazdom lanovkou na Pic Blanc 3330 mnm. Máme krásne počasie a teda aj krásny výhľad . Byť na samotnom vrchole je úžastné. My horolezci-lanovkári sme zadýchaní, ako by sme si to poctivo vyšlapali. Všetko čo sme však museli robiť, aby sme prekonali prevýšenie  ktoré sme absolvovali t.j. 3020 m, bola asi 50 metrová chôdza od motorky do kabíny lanovky.  Ale vrelo odporúčam... Cestou dole stretávame množstvo cyklistov a fanúšikov cyklistiky z celého sveta , ktorí si tu obsadzujú najlepšie miesta pre sledovanie Tour. V ostanom čase , ktorý strávime v kempe oddychujeme na brehu jazera, alebo ideme do Grenoblu na krátku navštevu.
V deň etapy sme na kopci od 9 hodiny a stále sa niečo deje . Tour , to je prehliadka jednak rôznych kultúr národov na Zemi, trochu exhibicionizmu, ale hlavne obrovská show na prezentáciu sponzorov. A my ľudia im na to celé samozrejme naletíme a strhne nás to. Ja som tu ale z tej športovej stránky a teším sa hlavne na zastúpenie našich v cyklistov v pelotone. Pár rokov som  na horskom bicykli jazdil . Mám  za sebou aj akési priesmyky v Alpách tak pri prejazde cyklistov okolo mňa mám v sebe tú empatickú bolesť svalov . Mám za sebou výšľap na bicykli na  Stelvio z Pratta , tak viem čo to tak trochu obnáša.
Naša cesta pokračuje do regionu Provence. Z Laffrey odchádzame cez Col du Festre a ďalším dôležitým cieľom je Mont Ventoux. Je to ukážkový výhliadkový aj motorkarský bod. Ak v okolí budete určite ho neobidite. Stojí za to tam „vyliezť“. A ak je dobrý výhľad uvidíte údajne aj Stredozemné more. My sme také šťastie nemali,  ale aj to ako samotný vrchol hory vyzerá je určite zážitok. Pokračujeme na juhovýchod smer Chateauneuf du Pape. Dedinka v ktorej sa produkujú vína najvyššej kvality, ale aj ceny. Tu sa už dá hovoriť o investícii, ak si kúpite fľašu originálu. Cena sedmičky v klasickej vinotéke začínala v čase našej návštevy na 59 eurách. Tu v blizkosti aj prespíme na periférii mesta  Avignon, ktoré svojimi pamiatkami chránenými ako kultúrne dedičstvo UNESCO má tiež určite čo ponúknuť. V regione navštívime ešte blízke St. Rémy a Les Baux en Provence. Tieto staré mestečká s uzučkými uličkami majú svoje čaro a rád sa nimi prechádzam. Je to taký ten zážitkový balzam na dušu.

     Od tejto chvíle sa už vlastne začíname vracať domov . Sme ale len v polke dovolenky a tak sa nikde neponáhľame . Zastavíme sa v St. Tropez  a navštívime ešte kaňon Verdon. Stále máme krásne počasie a vysoké teploty . Tie nám ale odoberajú energiu sa niekde po pobreží posúvať v premávke. Tak aj niečo oželieme čo sme chceli vidieť- neuvidíme . Sme nakoniec na dovolenke a tak si v prvom rade chceme oddýchnuť. Tak činíme na brehu Stredozemného mora v meste Frejus. Užívame si aspoň chvíľu tu „drinu“ milionárskeho života tu na Azúrovom pobreží.

Z Cote Azur pokračujeme do Talianska do regionu Cinque Terre, ale cestou sa zastavujeme v dedinke Éze  . No cestou do Liguri sme  nemali  šťastie  , preto že  sme si ho / Cinque Terre/ celý nemohli prejsť tak ako sme si predstavovali. Z diaľnice sme zišli na severe pri Levante  a po asi 25 km bola cesta uzatvorená . Dalo sa zísť do dedinky Vernazza , ale pokračovať sa nedalo. Tak to musíme otočiť a prejsť na druhú stranu hrebeňa a najprv do La Spezzie a potom do Riomaggiore. Tak sme ani ďalej nepokračovali. Ale aj tak môžem povedať , že aj keď z krátkej návštevy Riomaggiore  je  Cinque Terre krásne. Keď vchádzate do tohto mestečka, ako by ste išli do jamy levovej.  Postaviť mestečko na takom mieste , to už áno ...  Farby jednotlivých domčekov v zapadajúcom slnku , tak to je riadna paráda a romantika.
    Poslednou zastávkou na našej ceste bolo jazero Ossiachersee. Už som sa tu zastavil pri spiatočnej ceste a tak tento krát z manželkou. Je tu  väčší kľud, ako pri ostatných Korutánskych jazerách. A samozrejme pekná príroda s čistou vodou.  Je zaujímavé pre mňa vidieť ľudí neskoro večer resp. skoro ráno ešte pred raňajkami ako si idú zaplávať  do jazierka .  Ráno by ma asi nedostal nikto. Zostávame tu ešte 2 noci . Navštívime Villach. Veľmi často tadeto prechádzame , ale nikdy sme v meste nezastavili. Ani Villach ak ho navštívite vás určite nesklame. Nič viac ale schválne nenavštevujeme, lebo Korutány si chcem dať niekedy samostatne.
    Tu vo Villachu sa naša cesta končí. Domov si dáme trochu obchádzku – časovú - ideme cez Judenburg a Semmering.  Najazdili sme 4476 km. Náš najnižší výškový bod 0 m na brehu Stredozemného mora a najvyšší už spomínaný Pic Blanc 3330 mnm. Na motocykli 2770 mnm na Col d´Iseran.   Cesta tak ako sme ju absolvovali splnila určite to, čo sme od nej očakávali a čo sme chceli vidieť. Rozpisovať o jednotlivých bodoch záujmu do detailu som sa nechcel. Je dobré ak Vás zaujali si ich prejsť sám.
   Jedna moja dobrá priateľka vo svojom FB profile nedávno použila vo svojom statuse také „múdro“ cit : „ Svet je kniha a ten, čo necestuje  prečítal iba jednu stranu ! „  Môžem sa s tým iba stotožniť. To , že Vám ktosi ukáže fotky , alebo v TV pustí dokument je pre poznanie svojho okolia a ľudí okolo seba  málo. Treba to skúsiť na vlastnej koži. Urobíte sa na veľa vecí svoj názor.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE